piatok 31. augusta 2012

Ну, погоди! Again...


Keď som vo včerajšom článku použil ako titulok zvolanie Nu pogodi! (teda po našom No počkaj, zajac!), tak mi ani len nenapadlo, že dnes sa k nemu budem opätovne vracať.
Príčinou návratu je ochrana mravnosti mládeže. Fakt. Oni totiž v Rusku chcú zakázať vlka z toho socialistického animovaného seriálu. Nie tak, že kompletne zakázať, len trolinku scenzúrovať scény, v ktorých vlk holduje nikotínu. Proti gustu žiadny dišputát, no netuším ako dosiahnuť, aby boli rebjáta ochránené aj pred pohľadom na normálneho živého fajčiara, akého môžu bežne vidieť na ľubovoľnej ulici ruských górodov a derevní.
Proti návykovým látkam treba bojovať. Ale až tak nemilosrdne, že siahneme na zlatý fond detskej televíznej tvorby? Skúsme domyslieť do dôsledkov čo by to mohlo znamenať: 
Pepek Námorník alias Popeye Sailor bude kompletne odpísaný, v tejto súvislosti je možno priliehavejší výraz odfajčený. Je totiž necenzúrovateľný, veď fajku cmúľa vždy a všade. Okrem toho je otázna korektnosť jeho reklamy na špenát, keďže bájne množstvo železa v ňom obsiahnuté už bolo uvedené a pravú mieru.
Detskí priaznivci Červenej Čiapočky zosmutnejú. Likvidáciu vlka by mohli ortodoxní enviromentalisti tiež považovať za nevhodný návod do života pre naše ratolesti. A ak to zoberieme do dôsledkov, tak to isté by sa mohlo týkať i odhlavovaniu x-hlavých drakov, sú to všetko výnimoční a riedko sa vyskytujúci jedinci, ktorí si bezosporu zasluhujú ochranu ako ohrozený druh.
Deti však celkom smutné nemusia byť. Zákaz brutálnych likvidačných zákrokov v animákoch typu Tom a Jerry zatiaľ nehrozí ani náhodou. Iba ak by si niektorý z aktérov popri utĺkaní oponenta panvicou len tak mimochodom zapálil cigaretku.


štvrtok 30. augusta 2012

Ну, погоди!


Sprezidentieva sa. Zo dňa na deň čoraz viac.
A zo strany neučesanej a neupratanej pravice čoraz častejšie zaznievajú hlasy o kandidátoch, aj keď až na nejaké drobné výnimky nikto nespomína konkrétne mená.
Volanie SDKÚ-DS dokonca i v tejto mizérii vyznieva zúfalo. Veď si len otvorene povedzme: čo je to za výzva, ktorá nevyzýva ku zvoleniu vlastného kandidáta, dokonca nepomenovaného, ale k nezvoleniu toho druhého, kakaného, a doteraz tiež nepomenovaného?
Ak máme zvážiť reálnosť úspechu takejto výzvy, tak by sa veľmi dobre dala prirovnať k titulku, ktorý som  ukradol zo známeho sovietskeho animovaného seriálu. Tam mal vlk tiež plno silných rečí, no skutek utek. Vlastne zajac utek - a väšinou pritom stihol aj vlčí zadok nakopať...


Na podobnú prezidentskú nôtu:

streda 29. augusta 2012

SNP


Povstali sme. Nie celkom my, ale naši dedovia a pradedovia. Dnes to po 68 rokoch oslavujeme.
Je čo oslavovať, aj keď ja osobne nemám rád oslavy, ktoré sú dôsledkom ľubovoľného počtu mŕtvych ľudí. 
 Povstanie sa týkalo vážnych vecí. No, ako to už býva, nedotiahne to ďaleko ten, kto si nedokáže zažartovať aj z vážnych vecí, dokonca i z tých, ktoré sa týkajú jeho samotného.
Rozprával mi starý otec o svojej účasti v SNP. Po mobilizácii narukoval do Serede, čo bola dosť smutná okolnosť. V Seredi boli ženisti, ktorí stavali mosty, z čoho vyplývalo, že majú blízko k vode. A z tej mal starý otec panický strach, keďže nevedel plávať. Jeho presvedčenie o tom, že sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste sa utvrdilo hneď na druhý deň, keď pri nácviku budovania akéhosi mostného piliera spadol z člna do Váhu, voda ho odniesla z dohľadu spolubojovníkov a vyhodila na breh. Čo považoval za znamenie osudu, vykašľal sa na vojsko a pobral sa pekne-krásne domov. Nikto ho nepodozrieval z dezercie, keďže ho považovali za utopeného.
Ťažko povedať, či tým prišlo povstanie o jedného hrdinu, alebo o jeden hrob naviac, v každom prípade však starý otec prežil dlhý a plodný život vyplnený prácou, ktorej, na rozdiel od prác ženistických, rozumel a vedel ju robiť.
A nejaké poučenie z povstania pre dnešok? Je obsiahnuté už v úvodnej fotoilustrácii...

utorok 28. augusta 2012

Stop!


Šetriť by sa malo. Bez debaty a bez diskusie. Ale ako každá, aj tá najjasnejšia a najjednoduchšia vec má svoje háčiky. Teda aj šetrenie.
Úspory, ktoré navrhuje pán poslanec Kadúc, sú háčikmi prešpikované. Navrhuje takú jednoduchú vec, akou je rušenie značky stoj, daj prednosť v jazde na výjazdoch z benzínových čerpačiek. Neviem síce prečo iba od benzínok, ale nevadí, veď každý nejako musí začínať. Úspory by mali predstavovať takmer 47 000 eur ročne. Toto je vcelku jasné, logika nepustí: zrušíme - ušetríme.

A teraz k háčikom:
Najpodstatnejšie však asi bude to, že neušetríme takmer nič, pretože peniaze za inštalované značky sme už dávnejšie zaplatili a ich obnova po mnohých a mnohých rokoch fungovania stojí iba zlomok z uvažovanej ceny.
Pán poslanec Kadúc pritom zabudol odrátať od usporených peniažkov náklady na demontáž dopravného značenia, ktorá asi nebude len za pánbohzaplať. Nebral do úvahy ani to, že v rozpočte niektorého z diaľničných úsekov tendrovaných pánom exministrom Figeľom sa vyskytli dopravné značky za cenu 12 eur. V úsporách pána Kadúca asi figuruje niektorý Ficov dodávateľ dopravného značenia, lebo predpokladá cenu za značku na úrovni nekresťanských 80 eur. 
To by boli háčiky priamych úspor. Ďalšie háčiky, snáď až háky, sú zabodnuté do bezpečnosti cestnej premávky. Usporíme snáď niečo, ak bude nižší počet dopravných značiek príčinou viacerých dopravných nehôd? Oplatí sa tá úspora ak bude cenou za ňu trebárs jeden ľudský život? Ja by som povedal, že nie, ale netreba ma brať vážne, nie som poslanec.

Pán poslanec Kadúc patrí medzi Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Jeho návrh ho však ani zďaleka nekvalifikuje ako obyčajného. Zato je však o to viac nezávislým, predovšetkým od súdnosti a zdravého rozumu.


pondelok 27. augusta 2012

Reštavrácia


Keď dvaja robia to isté, tak to naozaj môže dopadnúť rovnako. Alebo aspoň dosť podobne.
Reštaurátorka fresky v kostolíku dedinky Borja to určite myslela rovnako úprimne ako Mr.Bean pri oprave portrétu Whistlerovej matky.
Výsledok bol síce veľmi podobný, no vo svojich dôsledkoch predsa len trošičku inakší. Vďaka nadaniu postaršej insitnej umelkyne si severošpanielska obec užila svojich pár dní svetovej slávy, kdežto Whistlerovo dielo bolo potrebné pred podobnou publicitou ochraňovať.


nedeľa 26. augusta 2012

OMG, They Killed Kenny!


Je ťažké nájsť k peripetiám okolo nášho zákonníka práce lepší prímer, akým je Kenny McCormick, postavička z kultového seriálu South Park.
Nositeľ všetkých príkorí, ktorý zomiera stovkami brutálnych smrtí aby nimi vyvolal oprávnené rozhorčenia a vulgarity zosielané na hlavy vrahov. Je zaujímavé, že do pozície bastardov sa striedavo dostávajú prakticky všetci účinkujúci... Kenny však v nasledujúcej časti zasa nejako nedefinovane ožíva a je znovu pripravený drsným spôsobom zísť z tohto sveta. Aj keď v posledných častiach to tiež už asi nezniesol a zjavoval sa len ako duch...
Teraz však možno bude mať Kenny na chvíľu pokoj. Možno sa konečne naplní jedna z mnohých kultových hlášok, ktoré sprevádzajú jeho skon:
Sleep well sweet child, The Lord holds thee now!


štvrtok 23. augusta 2012

Sleep Well


Po smrti Paľa Demitru plakalo celé Slovensko.
Preto je pre mňa úplne nepochopiteľné, ako sa na ňom stále dokážu nechutným spôsobom priživovať nielen bulvárne, ale aj tie médiá, ktoré sa označujú za prepytujem mienkotvorné.
Vraj sa stratil Paľov otec. Chýbal doma jeden deň a bola z toho slovenská senzácia, ba dokonca správu o jeho zmiznutí priniesli i české médiá.
Ak si nebudem všímať fakt, že pán Demitra mal tesne pred narodeninami a eventualita, že to mohol trošku prehnať s kamarátskymi posedeniami je z toho pohľadu celkom logická, tak sa spýtam: čo okrem príbuzenstva s tragicky zosnulou legendou nášho hokeja bolo dôvodom celoslovenského hysterického pátrania po pánovi Demitrovi?

Prosím ťa, Paľo, nestraš tých tupých novinárov. Nechaj ich tak, debilov, aj keď ti stále pchajú rypáky do rodiny. Bol si síce vždy plný emócií, ale hystéria a pomstychtivosť medzi tvojimi emóciami chýbali.
Odočívaj v pokoji, Paľo. Na to, aby sme si ťa pamätali, nepotrebujeme žiadne stupídne senzácie.


streda 22. augusta 2012

Všetkožrút


Hlavný vinník je v tom nevinne a nevieme kto je vrahom, len že záhradník to nie je.
Lykožrút sa onehdá premnožil. Nič nezvyčajné, lykožrútom sa to raz za uhorskú dekádu prihodí. Premnožili sa nám však aj prehlásenia troch typov:

1.nechať lykožrúta nech sa napapá do sýtosti, mamka príroda jeho šantenie v pohode zvláda
2.likvidovať chrobáka všetkými dostupnými prostriedkami, mamke treba pomôcť, lebo nestíha
3.za tú chrobač je zodpovedný XY! (za XY dosadiť kohosi podľa vlastného uváženia a politickej orientácie)

Z celej tej šaškárne má najväčšiu radosť a najväčší osoh práve lykožrút. Pretože za situácie ani čihí, ani hota, si pokojne požiera ďalšie hektáre smrekových monokultúr a tvári sa, že on nič, on aktivista. Ale kým sa objaví "vinník", ak sa teda nejaký vôbec objaví, tak lykožrút i s celou famíliou už dávno zájde na obezitu z nadmerného prežierania sa.
Ja netuším, kto má v tomto spore pravdu, ani či nejaká jediná pravda vôbec existuje. Akurát sa môžem cítiť byť emocionálne ovplvnený faktom, že vysušené pahýle v mesačnej krajine, ktorú zanechal za sebou podkôrny hmyz, pôsobia na mňa depresívne. A že to navodzuje u mňa subjektívny pocit, že by sa s tým malo predsa len čosi robiť a že to robenie čohosi by nemalo mať základ v pripútavaní sa reťazami k lesným kolesovým traktorom.


utorok 21. augusta 2012

Pitbull`s Grin


Má to štyri nohy a jednu ruku, čo je to? Pitbull sa vracia domov z detského ihriska...
Podobný morbídny humor nás však zvykne prejsť (aspoň niektorých a aspoň na chvíľku), keď sa dozvieme, že tento vtip je takpovediac zo života.
A hľadajú sa riešenia. Najľahšie je, samozrejme, ZAKÁZAŤ. Chov plemien, ktoré administratívnym zásahom označíme za bojové. To, že tým zlikvidujeme niekoľko psích rás, ergo živočíšnch druhov, už zaujímavé nie je. Zaujímavé nie je asi ani to, že aj po zákaze a prípadnej likvidácii "bojových plemien" stále zostane nejaký ten pes, ktorý bude zo zachovaných psích rás najagilnejší, najagresívnejší. Najbojovnejší. Zakážeme pitbulla, staffordshira, argentínsku dogu, mastifa, rotveilera? Čo spravíme s vlčiakom? Čo s čuvačom? OK, zakážme aj tých. Ale ak niekoľko špekulantov zistí, že dostatočne agresívnymi sa po patričnom výcviku javia byť aj poľovnícke psy typu foxteriér a slovenský kopov, prípadne že aj z pudlíka sa dá vychovať celkom ostrý havo, tak čo potom?
Zostane najlepším priateľom človeka výlučne čivava, ratlík a jorkširáčik vo veľkosti toy?

Nie, tadiaľto cesta nevedie. Toto nie je o psoch, ale o ich majiteľoch, o ich zodpovednosti. Kým si človek neuvedomí, že kúpou psa sa zároveň zaväzuje starať sa oňho a zodpovedať za to, čo z neho on sám vychová, dovtedy síce môžeme zakazovať, kastrovať a likvidovať, ale k pozitívnemu výsledku sa nedopracujeme ani len náhodou.


pondelok 20. augusta 2012

Tvorba 1968


Zajtra to vypukne, zajtra sa vyroja články o šesťdesiatom ôsmom. Budem preto prefíkaný a ten svoj uverejním už dnes. Ale nič historické, ani hysterické. Len spomienky vyložene subjektívneho rázu.

V auguste šesťdesiateho ôsmeho som bol dieťaťom takmer desaťročným, školopovinným, tráviacim zvyškok prázdnin v pionierskom tábore. A vôbec sa mi tam nepáčilo! Z toho dôvodu som sebecky priam uvítal, že nás prepadli Rusi a starostliví rodičia ma spolu s bratom okamžite prepravili do rodného hniezda. 
Čo už také decko vie... 
Priznávam i to, že som si okupáciu užíval i po návrate domov. Toľko srandy odrazu! Všade veľmi zaujímavé tanky, všade plno vojska, u nás maďarského. Ulice boli takmer okamžite vyzdobené nápismi. Od úplne všedných typu "SSSR=SS", cez rozšírené rýmovačky "Dubček - Svoboda, záchrana národa!" a zvolania "Lenin, zobuď sa, Brežnev sa zbláznil!", až po také, na ktorých sa ľudová tvorivosť vybúrila naplno. Dokonca prebiehali i neoficiálne súťaže kto objaví väčšiu srandu. Mojim osobným favoritom bol neumelý obrázok sliepky zavesenej na šibenici doplnený sloganom: Radšej som si život vzala, jak by Rusom vajcá srala! Nevydržal však veľmi dlho, podľahol cestnej premávke, lebo bol vytvorený na asfaltovom trjuholníku križovatky medzi Topoľčanmi a Továrníkmi...

Na webe sa mi podarilo z nápisov vtedajšej doby nájsť len málo. Aj to prevažne české. Nevadí. Pár z tých hesiel prežilo až dodnes. Naozaj, fyzicky to prežili! Kúsok od nás som objavil, že na múre spod viacerých náterov stále preráža vápnom namaľovaná šibenica so skratkovito naznačeným obesencom. Nápis tiež nevyniká mimoriadnou invenciou: Dubčekovi borovičku, Brežnevovi šibeničku!
Ale veď ani zo sakrálnych malieb sa nezachovajú vždy len tie najlepšie...

nedeľa 19. augusta 2012

Dear Ukraine!


Zdá sa, že väzby s našim východným susedom sú oveľa silnejšie ako sme si doteraz mysleli. Hranica síce častokrát rozdelila rodiny a susedov, ale čulej tovarovej výmene zabrániť nedokázala, Schengen - Neschengen.
Ale predsa len, kontakty na tejto úrovni sú také nejaké insitné, amatérske. Napriek nepochybne vysoko profesionálnej práci ukrajinských tunelokopáčov a tunelorazičov.
Dakedy však aj oveľa subtílnejší braček dokáže poradiť bratovi oveľa lepšie stavanému. Nuž, milý braček Ukrajina, či sa už budeš hnevať alebo nie, v oblasti tunelovania sa od nás máš čo učiť. A v rámci kvalitných susedských vzťahov ťa radi podučíme, aj odborníkov poskytneme ak bude treba.
A ty, milý braček Ukrajina, by si nám tiež mohol poradiť i pomôcť. V tom, ako dostať do basy ľudí, čo sa pokladajú za nedotknuteľných.


sobota 18. augusta 2012

Cock Riot


Keď dvaja robia to isté, tak to dakedy môže byť to isté.
Súd s Pussy Riot je široko-ďaleko známy.

Známy bol aj proces s Muntadarom az-Zajdím, ktorý švacol topánku po Bushovi mladšom, vtedajšom prezidentovi svetového žandára. Mal vtedy chlapec šťastie, že netrafil, inak by vyfasoval viac než tri roky. Alebo možno by vyfasoval toľko isto, ale nepustili by ho z basy skôr.

Dievčinky-pussynky možno mali tiež šťastie, že nespievali falošne, inak by v sovremennom gulagu zotrvali dlhšie ako dva roky. Alebo možno to takisto nemá na výšku ich trestu vplyv a za perfektnú intonáciu im bude časť trestu tiež odustená.

Žijeme v čudnom svete. Dakto dokáže od Marlboro vysúdiť sto miliárd za rakovinu, ktorú dostal vraj kvôli neexistujúcemu upozorneniu na škatuľke cigariet, iný sa súdi za vlastnú obezitu s predajcom fast-food stravy. Vrah manželky je po prenasledovaní v priamom prenose prepustený kvôli formálnej chybe a otázka, či padlo alebo nepadlo zaucho drží už šesť rokov v napätí jednu stredoeurópsku zemičku.
Človek sa z toho posse-riot...


štvrtok 16. augusta 2012

Ga-džo-lunk-ma


Multikulti zlyháva. A na vine sme my. To my nedokážeme akceptovať riešenia, ktoré nám ponúka menšinová komunita.
Neprijímame podávanú ruku, nevšímame si kultúrne počiny, ktorými sa nám snažia spoluobčania priblížiť.
Dokonca ani pokusom o výtvor svetovej veľkosti, priam king size, sa nám nedokážu zavďačiť. A keby len to, my ich dokonca potupne nútime, aby svoje dielo vlastnoručne zlikvidovali!

streda 15. augusta 2012

OurTube


Sloveso "tunelovať" sa zrodilo po revolúcii.Jeho pôvodným významom bol vykopať tunel (napríklad) do bankového trezoru a v pohodičke potajomky jeho obsah. presunúť do lokality pre tunelára oveľa priaznivejšej.
Význam slov sa však zvykne vplyvom rokov a vedecko-technického pokroku posunúť. Až do tej polohy, že dnes sa slovo tunelovanie používa i pre vylúpenie tunela samotného! Možno by bol pre tento konkrétny prípad primeraný filozofickejšie ladený výraz "tunelovanie an sich".


utorok 14. augusta 2012

Lethal Weapon


Už Sibyla nám to prorokovala. Príde vraj žltý národ z východu...

My si z toho ale nič nerobíme, lebo máme Joža Ráža. A ten to vybaví. Prvých štyridsiatich vraj máme nechať naňho, potom si dá päť minút pauzu na whisky a aby mu zachladli hlavne na koltoch. A zas poďme ho do roboty.
Ale čo s hromadami odstrelených Číňanov potom? Málo miesta na pochovávanie, málo plynu na spopolnenie.
Nejako si však poradíme, trebárs každý záhradkár vyfasuje párik Číňanov na zakopanie pod uhorky a ešte jedného do kompostu. Aj sa Číňanov zbavíme, aj sa bohatej bioúrody dočkáme. Oj, budeže nám sveta žiť!


pondelok 13. augusta 2012

Independent of Independence


Človek nemôže byť nezávislý úplne od všetkého a od každého. Alebo aspoň doteraz sme si to mysleli.

Pán poslanec Hlina však naše konzervatívne predstavy budí z dlhoročnej letargie. Krátko po tom, čo sa na chrbte OĽaNO vyšplhal do parlamentu, naznačuje snahy o zbavenie sa aj posledných pút závislosti. Teda väzieb formálnych i neformálnych, ktoré ho k OĽaNO viažu.

Neviem, či odchod od nezávislých osobností pomôže stať sa nezávislému poslancovi ešte nezávislejším. Ak by som ale smel radiť volenému zástupcovi ľudu, tak by som mu poradil toto:
Miera nezávislosti je pre každého jedinca osobitá a jedinečná. Je však niekoľko málo závislostí, ktorých by sa nik nemal zbavovať. Patrí medzi ne závislosť na zdravom rozume a elementárnej morálke.


nedeľa 12. augusta 2012

Panta Rhei


Panta rhei, všetko plynie. Skratka tvrdenia, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš.
Na Slovensku (i v iných krajinách? Neviem) však toto označenie rozbúcha srdce každého bibliofila. Veď je to názov siete kníhkupectiev!

Predajňa kníh je jediný obchod, ktorý ma dokáže zaujať a ktorého návštevu nepovažujem za nutné zlo. A práve Panta Rhei má predajne, ktoré ukoja každého fanatika. Počul som tvrdenia, že sú drahí. Ale také niečo môže povedať len barbar - veď baviť sa v súvislosti s knihami o cenách je také nejaké... Nevhodné.Nekultúrne. Priam bezbožné, narúšajúce všetky vyššie princípy.

Správa o tom, že Panta Rhei hrozí bankrot, ma preto zarmútila. A potešilo ma, že sa z najhoršieho vyplatili. No teraz poviem jednu úplne hrôzostrašnú vec: potešilo ma i to, že ich kupuje J&T. Nie, naozaj nefandím finančným žralokom. Ale nevzrušovalo by ma ani keby ich kúpila spoločnosť Belzebub & Mefistoteles. 
J&T - alebo hocikto iný - ma teší len preto, lebo moje obľúbené kníhkupectvá budú ďalej žiť.
Je asi pravda, že pojem "cena kníh" získava vo vzťahu k finančníkom trochu iný rozmer. Že z lásky ľudí ku knihám budú chcieť vyťažiť bubáčikym, veď nie sú charita.
Skutočný bibliofil je však nad to povznesený. Pretože vyšší princíp.
Tak to bolo od počiatku, tak je to i teraz, tak to bude na veky vekov. Tu slogan Panta rhei akosi stráca platnosť.


sobota 11. augusta 2012

King Kong & bros.


Gorila ešte neumrela, gorila stále žije. Len trošku z očú zišla. A k tomu, aby nezišla i z mysle, by mala napomôcť správa o gorilom stave, ktorú by mal predniesť minister vnútra.
Zatiaľ však bola odložená na september - a pánovi poslancovi Hlinovi to neprekáža!

Podstatné sú však očakávania s touto správou späté. Od optimistických, ktoré sa nádejajú, že výsledkom správy bude okamžité založenie pút na zápästia mnohých význačných činovníkov, až po pesimistov najpesimistickejších, ktorým je jasné, že odznie prd. Priam vesmírny.

Informácie s najvyššou hodnotou však už zazneli. Napríklad tie, že trestné oznámnie na Pavla Ruska, proklamované ako gorilie, bol blaf a žiadosť o zrušenie privatizácie PPC ešte väčší. Tieto informácie z dielne exministra Lipšica blahej pamäti nám teda medziriadkovo oznamujú, že o gorilách sa dozvieme akurát tak veľké oné zabalené do pozlátka senzácie. A aj to len období, kedy je nutná hrubozrná propaganda. Trebárs v období predvolebnom.


piatok 10. augusta 2012

Zkrátka magnificence


Slavní mudrci, vzácní chemici, 
slovutní mistři, páni magistři 
astrologové, geometři, agronomové, psychiatři 
Páni docenti geologie, psychologie, teologi
nemocí zjevných, nemocí zhoubných, nemocí latentních, 
vynálezcové věcí patentních 
magnificence, 
zkrátka inteligence

Ten dělá to a ten zas tohle. Keby však dělali, tak by bolo všetko OK. Ak však len dělajú, že dělajú, tak je kdesi chyba. Iba ak... Iba ak by boli naši politici naozaj takí extrémne inteligentní, že zisk titulu pre nich predstavuje záležitosť elementárne ľavozadnú. Čomu asi bude zanedlho nútený uveriť i ten, kto radšej verí vlastným očiam ako politikom.

My všichni na tom budem lépe 
když dáte rady nám a my vám dáme své rady...


štvrtok 9. augusta 2012

Klekí-Petra


Ach, spomienky na detstvo! Časy, keď sme sa súc pod vplvom winnetouovského ošiaľu hrali na Indiánov a bledé tváre, na udatných červenokožcov a starých čestných päsťodrvičov.
V týchto dňoch si asi na toto obdobie spomenul pán poslanec Hlina. Zahral sa na Klekí-Petru, na Veľkého Bieleho Otca Indiánov a navrhol parlamentu výjazdové rokovanie v rómskej osade v Letanovciach.
Veľký Manitou však zasiahol. Lebo mu je jasné, že tabak vo fajke mieru by mohol obsahovať THC a toluén, ktoré rozjasnia tváre rokujúcich do ničím neodvôvodneného úškľabku. Že sľuby vyslovené pod vplyvom oných látok by mohli skončiť ako chyby a jediným reálnym dôsledkom by mohlo byť obnovenie skalpovacích návykov. Vážny problém by sa mohol vyskytnúť aj pri zakopávaní vojnovej sekery, keďže jej pobyt je neznámy a javí sa preto byť už dávno ukradnutou.
Veľký Manitou je múdry. Nerád vidí, keď sa mu Večné Loviská plnia nežiadúcim tempom a keď Veční Lovci v nich nie sú spokojní a frfľú. Preto Veľký Manitou ukázal pánu poslancovi Hlinovi ten istý prst, ako toť nedávno Béla Bugár. Agentúry neuviedli, či sa pán Hlina pôjde niekami sťažovať a či bude od Veľkého Manitoua žiadať ospravedlnenie.


streda 8. augusta 2012

Reklama na ticho


Dajako sa vytratil. Ivana Mikloša niet, zmizol z obrazoviek. A kto raz zmizne z obrazoviek ako by ani nebol.

Nieže tak, pán Mikloš, nemiznite. Alebo aj zmiznite, ak už veľmi chcete. Ale pred zmiznutím by ste mohli odpovedať na pár otázok. Napríklad ako sa máte, čo nové na olympiáde a ako je to s tým našim tohoročným rozpočtom. Alebo s finančným riaditeľstvom, alebo so zmluvami a ešte také viaceré konverzačné témy, aby sa odpoveďami nemusel strápňovať pán Štefanec. Nič proti nemu, ale vašu eleganciu ani zďaleka nedosahuje.
To všetko by ste mali a mohli stihnúť ešte do doby, kým zaujmete dôležitý a lukratívny post v nejakej bruselskej inštitúcii.


utorok 7. augusta 2012

Bruselský postoj


Niektorí ľudia sú na roztrhanie. Dokážu pomáhať všade, kde sa vyskytnú.
Pani Bubeníková už Slovensku pomohla do tej miery, že viac pomoci z jej strany by už sme asi ani neuniesli. No a teraz využíva svoj potenciál v Bruseli pre pomoc Grécku.
Nech Boh pomáha Grécku, keď už mu aj Bubeníková pomáha!

streda 1. augusta 2012

Fiat Justitia


Zdá sa, že pán poslanec Beblavý prehnal svoj optimizmus. Dovolil si požadať o vysvetlenie samotného toho, koho meno sa nielen že spomína, ale spomína sa azda až pričasto.
Pán Beblavý však zahryzol do väčšieho sústa, ako vládze prehltnúť, tento orech je preňho na rozlúsknutie pritvrdý.
Priaznivcom pána poslanca Beblavého zostáva dúfať, že sa z chyby vyplývajúcej z neskúsenosti a prehnaného sebavedomia poučí a že cena za pouenie nebude príliš krvavá. A zostáva im dúfať i v to, že počin pána Beblavého nie je prejavom opozičného syndrómu absolútneho nedostatku serióznych diskusných tém.