Ho Ho Ho!

Barsuk wishes you Merry Christmas!

Happy Birthday Dear Gorilla

Beží čas, beží, nepostojí. Ako by to bolo včera - vyliahlo sa goriliatko, ani sme sa nenazdali a aha ho - už má rok.

Z lezúňa vyrástlo životaschopné goríľa, ktoré len tak niečo nerozhádže. Snahy o jeho scivilizovanie, ulovenie a zatvorenie do klietky sa zatiaľ nedarí napĺňať. Ktovie, či z toho majú ekologickí aktivisti úprimnú radosť...

Return to the Blue Lagoon

Ozýva sa zúfalé volanie: Ivetka, vráť sa nám!

A kto to tak volá? No kto? Nuž, samotná jej materská, alebo lepšie povedané macošská, strana. Dakto sa chytil za nos a náhle pobadal, že na výrobu potrebných preferencií pre SDKÚ-DS jaksi nemá vhodných ľudí.

O riadiacich a líderských schopnostiach pani Radičovej nemám žiadne ilúzie. Svoje schopnosti pre riadenie exekutívy názorne predviedla v čase, keď teoreticky stála na čele vlády. A to tým štýlom, že prakticky vládli Dzurinda s Miklošom.

Prezidentská stolička je však predsa len iné kafe. V tom úrade sa netreba nijako zvlášť trhať, ani sa jedovať s dvadsiatimi intrigánskymi ministrami. 

Stačí REPREZENTOVAŤ. A povedzme si pravdu natvrdo, na to netreba byť žiadnym lúmenom. Aj keď je bez debaty, že určité predpoklady mať treba.

Treba byť mediálne známou osobou, treba mať charizmu, treba byť za dobrého a troška toho mučeníctva dokáže veci pomôcť priam neuveriteľne. Pani profesorka Radičová všetko toto zvláda ľavou zadnou.

Jedna kontraindikácia tu ale predsa len je - pani expremiérka sa niekoľkokrát zaprisahala, že do politiky už nevkročí ani náhodou. V našej politike sme však zvyknutí na kadečo a aj prísahy krvou podpisované musíme brať s primeraným nadhľadom. Cena politika sa totiž zvyšuje priamo úmerne s počtom modlitieb k nemu vymodlených. Politik-ikona si je toho vedomý a veľmi dobre vie, že niečo za niečo, že si bude môcť klásť podmienky. 

Dva skalpy nepopulárnych exspolustranníkov, ktorí politikovi-ikone onehdá tak strašne krivdili, by sa na opasku politika-ikony vynímali úžasne. A nepochybne by mu pridali na charizme, popularite i na šanciach uspieť v prezidentskom zápolení.

Flying Dutchman

Rozpočet je schválený, rozvášnení politici už stihli aspoň trochu zachladnúť. Pľuvance z parlamentu sa stihli pretransformovať na viac-menej štandardné vyjadrenia, kedy vláda tvrdí, že nič lepšie sa urobiť nedalo a opozícia niečo úplne iné.

Vyjadrenie o stavbe na vode ale nehovorí nič konkrétne. Pretože na vode sa dá postaviť kadečo, počnúc plťkou pre stroskotancov, cez hasbót a vrtnú plošinu až po Titanic a jeho šťastnejšiu sestričku Queen Mary.

Priznávam bez mučenia, že radšej by som bol, keby mali pravdu ficovci. Pretože keď sa vydarí rozpočet, tak sa vydarí aj celý politický a fiškálny rok. A keď sa vydarí politický a fiškálny rok, tak občania si môžu rochniť, nech už má vláda farbu akú chce.

And The Winner Is...

Arbitráž rozhodla. Slovensko zaplatí holandským majiteľom zdravotnej poisťovne Union 22 miliónov za čosi, čo je v tlačovej správe označené ako porušenie investičnej dohody s Holandskom. Neoficiálne by malo ísť o náhradu za peniaze nevyinkasované poisťovňou ako zisk z povinného zdravotného odvodu.

Mali by sme teda vraj platiť... a na Ficovu hlavu sa určite znesú hromy-blesky. Pretože to zaplatíme my všetci, ako je v poslednom čase zvykom podobné udalosti komentovať.

No dobre, povedzme, že sme tých Holanďanov naozaj ukrátili o zisk. Dodajme i to, že ich principiálne pokladáme za serióznych partnerov, ktorí by si nikdy nenárokovali čo im nepatrí. A že ich pokladáme za takých odborníkov, ktorí o svojom zaslúženom zisku majú veľmi dobrú predstavu.

V takom prípade sa vráťme ešte k prehranej arbitráži a zistime i tú okolnosť, že majitelia Unionu pôvodne žiadali 64,7 milióna, ktoré by na zisku v budúcnosti nepochybne získali. A ktoré by sme tiež zaplatili my všetci.

Neviem či počítam dobre, ale zdá sa mi, že táto arbitráž obohatila naše zdravotníctvo (ergo nás všetkých) o sumu blízku štyridsiatim miliónom eur. Ak je to naozaj pravda, tak si spoločne zaželajme viac arbitráží tohto typu.

End of Days

Môže sa to zdať niekomu čudné, ale počas svojho života som už zažil mnoho koncov sveta. Ten globálne najakceptovanejší na nás číhal na prelome milénií, dokonca dvakrát. Pretože ľudia sa nedokázali zhodnúť, či nové tisícročie začína 1.1.2000, alebo 1.1.2001.

No okrem predpovedí rôznych uznávaných i menej uznávaných prorokov nás trápia i tie menšie, miniatúrne, ba dokonca celkom nepatrné konce sveta. Tie naše súkromné. Preto by som prognózy o konci sveta, ktorý pripadá na tohoročný 21.december, nebral vôbec na ľahkú váhu. 

Stanovisko SAV by som úplne ignoroval. Už len preto, že život treba brať pozitívne a tisíc negativistických výhovoriek ako a prečo sa to nedá dokáže vymyslieť každý blbec.