Fashion Police

Tak stojí v Starom zákone: Odvážili ťa na váhe a našli ťa priľahkým.

Je dôležité, že tento súd vyslovili kompetentní a nezaujatí.

Padni komu padni.

Protestsong

Sú protesty a protesty. Niekto vystrieľa celé okolie vrátane seba, dakto sa odpáli cé-štvorkou na verejnom priestranstve, iný sa zasa poleje horľavinou a dá si poslednú cigaretku. To sú však také jednorázovky. Majú tú zásadnú nevýhodu, že sa nedajú príliš často opakovať a ich aktéri nezvyknú byť informovaní o dôsledkoch svojho snaženia. 

Pán poslanec Hlina je onakvejší a za vzor svojich početných protestných aktivít si nevyberá vyššie spomenutých jednorázových lúzrov. Konkrétnu formu svojho dnešného protestu síce drží zatiaľ v tajnosti, no nepochybujem, že za vzor si opäť zvolí velikána svetového formátu.

Trebárs taký Vladimir Volfovič Žirinovskij by možno bol hoden stať sa pána poslancovou múzou-inšpirátorkou.

Aktualizácia 15.3.2013

Je jasné, že mám veštecké nadanie. Pán poslanec Hlina postupoval presne podľa prímeru, ktorý som predpokladal, veď Vladimír Volfovič bol preslávený svojimi boxerskými vsuvkami oživujúcimi nudné seansy ruskej dumy.

Money, it's a hit

Nič netreba preháňať. V zápale lovu na nedisciplinované finančné prostriedky, ktoré by mohli pozapchávať diery finančného korábu našej domoviny, by sa inak mohlo stať, že lovec strelí niečo iné. 

Trebárs capa, ako toť pán minister Kažimír.

Možno je však lov capov už povolený, ba dokonca žiadúci. Možno sú v poradovníku na zdanenie zaradené už aj prasiatka.

Tie hlinené, detské.

Zelená je tráva...

Futbalu rozumie každý. Aj hokeju a ženám, ale futbal je dnes preda len o trochu aktuálnejší, lebo vláda zamýšľa vraziť do rekonštrukcie viacerých futbalových štadiónov milióny.

Rozpútalo to vlnu vášní, ktorú sa (pomerne triezvym hodnotením) nepodarilo utíšiť ani šéfovi SFZ.

Nechcem sa stavať do pozície sudcu, no veľmi rád by som si zasa raz pozrel naživo niekoľko ligových zápasov. V dávnych časoch som býval pravidelným divákom na štadióne Lokomotívy Košice a zažil som tam ich hviezdne okamihy, keď boli rovnocennými partnermi trebárs akémusi Interu Miláno. 

Ach, kde ty loňské sněhy jsou...

Dnes by som bez problémov mohol byť rovnako pravidelným divákom na zápasoch trnavského Spartaka. Ďakujem, neprosím. Adrenalínové športy ma už nejaký ten piatok nelákajú, veď k návšteve štadióna Antona Malatinského je nutné zakalkulovať i riziko obliatia pivom, prepálené diery v oblečení, obohatenie slovníka o šťavnaté výrazy v bernolákovskej verzii slovenčiny, prípadne návrat domov s menším počtom zubov, ako ste mali pri odchode.

Ako božský sen mi pripadá spomienka na návštevu zápasu talianskej Serie B v Modene. Nedeľné odpoludnie, vypredaný dvadsťtisícový štadión, na tribúnach rodinky s deťmi. Teda až najednu tribúnu, tú mali rezervovanú domáci hardcore fans. No žiadne brutality sa tam nekonali, z tej tribúny sa počas celého zápasu ozývalo hlučné koordinované povzbudzovanie a chorály, z ktorých naskakovala husia koža.

Príklad zo života ako prostredie formuje a vychováva človeka.

Je potrebné snahy o priblíženie sa k čomusi podobnému spolitizovať, zhovadiť, zadupať pod čiernu zem? Argumenty o tom, že je kríza a že sa ktosi na tom nabalí sú smiešne a účelové. Každý odklad situáciu len zhoršuje a znásobí potrebné náklady.

Keď sa spomenie meno FC Barcelona (alebo ľubovoľného iného veľkoklubu), tak nikto o nabaľovaní sa ani necekne - a točia sa tam sakra iné prachy ako v Corgoňlige.

A účelnosť? Ja, kultúrny barbar, som v živote nenavštívil baletné predstavenie. No ak by mi niekto povedal, že štátne dotácie do baletných scén v Bratislave a Košiciach sú vyhodenými pniazmi, tak budm naňho pozerať veľmi čudným pohľadom.