piatok 21. decembra 2012

Happy Birthday Dear Gorilla


Beží čas, beží, nepostojí. Ako by to bolo včera - vyliahlo sa goriliatko, ani sme sa nenazdali a aha ho - už má rok.
Z lezúňa vyrástlo životaschopné goríľa, ktoré len tak niečo nerozhádže. Snahy o jeho scivilizovanie, ulovenie a zatvorenie do klietky sa zatiaľ nedarí napĺňať. Ktovie, či z toho majú ekologickí aktivisti úprimnú radosť...

štvrtok 20. decembra 2012

Return to the Blue Lagoon


Ozýva sa zúfalé volanie: Ivetka, vráť sa nám!
A kto to tak volá? No kto? Nuž, samotná jej materská, alebo lepšie povedané macošská, strana. Dakto sa chytil za nos a náhle pobadal, že na výrobu potrebných preferencií pre SDKÚ-DS jaksi nemá vhodných ľudí.
O riadiacich a líderských schopnostiach pani Radičovej nemám žiadne ilúzie. Svoje schopnosti pre riadenie exekutívy názorne predviedla v čase, keď teoreticky stála na čele vlády. A to tým štýlom, že prakticky vládli Dzurinda s Miklošom.
Prezidentská stolička je však predsa len iné kafe. V tom úrade sa netreba nijako zvlášť trhať, ani sa jedovať s dvadsiatimi intrigánskymi ministrami. 
Stačí REPREZENTOVAŤ. A povedzme si pravdu natvrdo, na to netreba byť žiadnym lúmenom. Aj keď je bez debaty, že určité predpoklady mať treba.
Treba byť mediálne známou osobou, treba mať charizmu, treba byť za dobrého a troška toho mučeníctva dokáže veci pomôcť priam neuveriteľne. Pani profesorka Radičová všetko toto zvláda ľavou zadnou.
Jedna kontraindikácia tu ale predsa len je - pani expremiérka sa niekoľkokrát zaprisahala, že do politiky už nevkročí ani náhodou. V našej politike sme však zvyknutí na kadečo a aj prísahy krvou podpisované musíme brať s primeraným nadhľadom. Cena politika sa totiž zvyšuje priamo úmerne s počtom modlitieb k nemu vymodlených. Politik-ikona si je toho vedomý a veľmi dobre vie, že niečo za niečo, že si bude môcť klásť podmienky. 
Dva skalpy nepopulárnych exspolustranníkov, ktorí politikovi-ikone onehdá tak strašne krivdili, by sa na opasku politika-ikony vynímali úžasne. A nepochybne by mu pridali na charizme, popularite i na šanciach uspieť v prezidentskom zápolení.

nedeľa 16. decembra 2012

Flying Dutchman


Rozpočet je schválený, rozvášnení politici už stihli aspoň trochu zachladnúť. Pľuvance z parlamentu sa stihli pretransformovať na viac-menej štandardné vyjadrenia, kedy vláda tvrdí, že nič lepšie sa urobiť nedalo a opozícia niečo úplne iné.
Vyjadrenie o stavbe na vode ale nehovorí nič konkrétne. Pretože na vode sa dá postaviť kadečo, počnúc plťkou pre stroskotancov, cez hasbót a vrtnú plošinu až po Titanic a jeho šťastnejšiu sestričku Queen Mary.
Priznávam bez mučenia, že radšej by som bol, keby mali pravdu ficovci. Pretože keď sa vydarí rozpočet, tak sa vydarí aj celý politický a fiškálny rok. A keď sa vydarí politický a fiškálny rok, tak občania si môžu rochniť, nech už má vláda farbu akú chce.

sobota 8. decembra 2012

And The Winner Is...


Arbitráž rozhodla. Slovensko zaplatí holandským majiteľom zdravotnej poisťovne Union 22 miliónov za čosi, čo je v tlačovej správe označené ako porušenie investičnej dohody s Holandskom. Neoficiálne by malo ísť o náhradu za peniaze nevyinkasované poisťovňou ako zisk z povinného zdravotného odvodu.
Mali by sme teda vraj platiť... a na Ficovu hlavu sa určite znesú hromy-blesky. Pretože to zaplatíme my všetci, ako je v poslednom čase zvykom podobné udalosti komentovať.
No dobre, povedzme, že sme tých Holanďanov naozaj ukrátili o zisk. Dodajme i to, že ich principiálne pokladáme za serióznych partnerov, ktorí by si nikdy nenárokovali čo im nepatrí. A že ich pokladáme za takých odborníkov, ktorí o svojom zaslúženom zisku majú veľmi dobrú predstavu.
V takom prípade sa vráťme ešte k prehranej arbitráži a zistime i tú okolnosť, že majitelia Unionu pôvodne žiadali 64,7 milióna, ktoré by na zisku v budúcnosti nepochybne získali. A ktoré by sme tiež zaplatili my všetci.
Neviem či počítam dobre, ale zdá sa mi, že táto arbitráž obohatila naše zdravotníctvo (ergo nás všetkých) o sumu blízku štyridsiatim miliónom eur. Ak je to naozaj pravda, tak si spoločne zaželajme viac arbitráží tohto typu.

piatok 7. decembra 2012

End of Days


Môže sa to zdať niekomu čudné, ale počas svojho života som už zažil mnoho koncov sveta. Ten globálne najakceptovanejší na nás číhal na prelome milénií, dokonca dvakrát. Pretože ľudia sa nedokázali zhodnúť, či nové tisícročie začína 1.1.2000, alebo 1.1.2001.
No okrem predpovedí rôznych uznávaných i menej uznávaných prorokov nás trápia i tie menšie, miniatúrne, ba dokonca celkom nepatrné konce sveta. Tie naše súkromné. Preto by som prognózy o konci sveta, ktorý pripadá na tohoročný 21.december, nebral vôbec na ľahkú váhu. 
Stanovisko SAV by som úplne ignoroval. Už len preto, že život treba brať pozitívne a tisíc negativistických výhovoriek ako a prečo sa to nedá dokáže vymyslieť každý blbec.

štvrtok 29. novembra 2012

Čo sme si, to sme si


Sú také televízne diskusie, na ktoré zabudneme okamžite po odvysielaní, no i také, ktoré zostanú v pamäti dlhšiu dobu. Tú, v ktorej spoluúčinkovali pán profesor Staněk a pán poslanec Kaník si pamätať budeme.
Ani nie tak pre jej výnimočný obsah, ale preto, že pán profesor nazval pána poslanca hajzlom.

Nie že by to bolo čosi, čo si pán Kaník v hojnej miere nevyslúžil už počas svojho sociálministrovania od vďačných občanov, to naozaj nie. Nie že by to bolo čosi, čomu by sa čudovali ľudia, ktorí pána Staněka aspoň raz zažili v svätom rozhorčení. A do tretice: nie že by to bolo čosi vymykajúce sa úplne z našich kultúrnych tradícií, zvyklostí a obyčajov. Pamätáme starého uja, trtkov i čurákov, ba pre hajzla samotného to nebola premiéra, ale len repríza.

Diskusia však ukázala, že argumenty experta nemusia byť tým podstatným a že pri osobnej prezentácii sú na tomto fóre výcvik v mediálnej komunikácii a psychická otrlosť oveľa užitočnejšími nástrojmi. Aj to, že ani dôkladný výcvik nedokáže vždy zabrániť drobným zaváhaniam typu "zbabrali to asistenti".
Skrátka a stručne: pamätnej diskusie sa zúčastnil jeden, čo nevynikal v dávaní si servítky pred hubu a jeden, čo nebol zrovna ekonomickým expertom. No a ešte ktosi, čo nevynikal v moderovaní relácií podobného typu.

pondelok 26. novembra 2012

Учиться, учиться, учиться!


Názory na dnes vypuknuvší štrajk učiteľov sa rôznia. Dovolím si ich zhrnúť do niekoľkých strohých hesiel v závislosti od skupiny, ktorú reprezentujú. Aj s vedomím rizika, že budú označené za príliš paušálne.

Učitelia: Máme málo, pridajte nám!
Občania: Aj my máme málo! A kam dáme deti?
Vláda: Nedáme, lebo nemáme, a ak dáme, tak len toľko, koľko chceme, aj keď by sme nemuseli dať nič!
Odborári: Kričme, aj keď nám to prd pomôže. Veď kedy bude ďalšia šanca zviditeľniť sa?
Opozícia: Brum, brum, lebofico mynič, brum, brum.

Doteraz však všetci ignorovali názor tých, ktorých sa to evidentne týka najviac - žiakov. Pokúšam sa teda túto nedostatočnosť napraviť aspoň ja sám, veď niekto to robiť musí. No i tu sa vystavujem riziku, že snahy mládeže o napĺňanie Leninovho hesla z titulku budem posudzovať príliš subjektívne.

sobota 24. novembra 2012

Je to hezká Procházka


Stať sa alfa-samcom je náročný cieľ. Ambiciózny samec sa musí vo svojom prostredí presadiť až natoľko, že ostatní samci akceptujú jeho vedúce postavenie.
Napísať program Alfa by mohol byť prvý krok k alfa-samcovstvu v KDH. Ani zďaleka však nesmie zostať krokom jediným tak, ako si to predstavuje pán poslanec Procházka. V jeho prípade sa skôr zdá, že alfa ambície ho priviedli do postavenia vydedenca zo svorky. Do role vlka samotára. So všetkými plusmi, no hlavne mínusmi, ktoré toto postavenie obsahuje.


Nie som zastáncom prvoplánového humoru, ktorý sa zakladá na podobnosti rôznych javov, tu konkrétne na identite mien. Musím však povedať, že v tomto prípade som nedokázal odolať, Ivan Mládek je skutočne inšpiratívny. To jsme to vymňoukly, ako hovorí klasik. Krátka ukážka z textu a video statickej sorty z youtube:

Tak tedy obě dívky, aniž měly poznání,
za chvíli už u Procházků vyzvání,
nikdo ale nepřichází otvírat,
jela asi na výlet.
Dáša Nováková
a Stáňa Poláková
řekly si "Není doma, nemá cenu vyzvánět,
už toho necháme."
Stáňa Poláková
podotkla, že Procházková
si stejně možná jenom také trochu vymýšlí
a nemá žádnou halenku.
Děvčatům v tuto chvíli nezbývá nic jiného,
než se vrátit zase domů do svého,
k Procházkové zajdou znovu pozítří,
je to hezká procházka.

streda 14. novembra 2012

Od Piussi do Piussi


Nie som kultúrny barbar. Aj keď podľa toho, že ešte donedávna som ani len netušil kto je Piussi, by si kde-kto mohol myslieť opak.
Dnes už viem kto je - vlastne sú - Piussi. Dve sestry, dvojčatá. Ktoré sa do povedomia verejnosti nedostali ani tak vďaka vlastnej umeleckej produkcii, ako skôr vďaka škandálom. Začala to speváčka, hereča a spisovateľka Lucia. Tým, že obvinila Petra Cmoríka z krádeže textu piesne, škandál trval možno aj tri dni.
A teraz režisérka Zuzana, tá bodovala hneď dvakrát. Raz kvôli žalobe nejakej pani sudkyne, ktorá ju obvinila zo zásahu do súkromia a následného publikovania onoho počinu. A teraz tým, že sa s prevádzkovateľom siete kín nedohodla na premietaní svojho najnovšieho dielka, dokumentárneho filmu Od Fica do Fica.
Človek len s údivom sleduje čo všetko sa v novinách na tú tému dočíta. Že vraj politika, autocenzúra, ba dokonca že vraj nepodpísanie zmluvy hraničí s porušením Občianskeho zákonníka....
No aj samotný názov diela evokuje jánošíkovské "od buka do buka", čo by pre obdobie zobrazované vo filme (2010-2012) bolo pomerne výstižné pomenovanie. Ale dať ťažisko na meno človeka, ktorý v tom čase čučal v opozícii? Veď to je len potvrdením faktu, že z pravej strany politického spektra by sa žiadne vhodné meno nenašlo. Nazvať film "Od Radičovej do Radičovej" by bolo dosť vulgárne.
Jedna výstižná možnosť by sa však predsa našla, aj keď trochu kratšia: čo tak nazvať ho "Do Dzurindu"?

P.S. Ale inak ide o šikovný ťah ako sa dostať do povedomia verejnosti, to sa musí uznať. Veď takto má film zaručenú reklamu a publicitu zdarma. Bez toho by zrejme bola jeho sledovanosť (slušne povedané) nízka.

http://www.sme.sk/c/6602751/multikina-odmietli-film-piussi-od-fica-do-fica.html

utorok 6. novembra 2012

Non Olet


To tu ešte nebolo! Pán poslanec Kaník vymyslel a navrhol čosi unikátne: daň z každej platby platobnou kartou. Ak to preložíme do zrozumiteľného jazyka, tak ide o platbu za právo míňať svoje vlastné peniaze...
Doteraz som žil v omyle - myslel som, že v oblasti financií je najväčšou sprostosťou bankový poplatok za vklad do banky. Čo už, mýliť sa je ľudské.


pondelok 5. novembra 2012

Death on the Road


Je smutné keď zbytočne zomierajú ľudia. Štyri ľudské životy si vypýtala diaľnica.
Je však nespravodlivé obviňovať cestu, pretože vinníkmi sú zasa len ľudia. Tí, ktorí niečo zanedbali a nespravili tak, ako mali.
Takmer rovnako smutná ako zbytočná smrť je však hystéria, ktorú okolo nešťastia rozpútali politici a médiá. Trápne úvahy okolo ceny stavby, ktorá by vraj mohla mať na nehodu vplyv, plnia stránky novín. Stupídne špekulácie okolo dodávateľských a subdodávateľských vzťahov tak isto.
Tu politika nemá miesto. Ide o tragédiu zjavne zapríčinenú nesprávnymi pracovnými postupmi. Technické detaily a vyvodenie zodpovednosti prináleží odborníkom a priživovanie sa na štyroch mŕtvych ľuďoch je hodné len mrchožrútov.

Nešťastie nechodí len po horách a ľuďoch, ale aj po cestách. Ako sa však zdá, tak to najväčšie nešťastie vysedáva v parlamente a v redakciách mienkotvorných médií.



P.S. Death on the Road je názov live albumu skupiny Iron Maiden. Odporúčam, je to power metalová klasika, rovnako ako celé zoskupenie Iron Maiden. Bruce Dickinson je rocková spevácka jednotka a milovníci dlhého gitarového exhibičného sólovanie si budú mastiť bruško.

štvrtok 1. novembra 2012

Those Were The Days


Východné pobrežie USA si užilo návštevu. Prišla Sandy, pobudla pár dní, napáchala kadečo a stratila sa. Buďme radi, že my sme ju poznali len z obrázkov a videí.
Pri hľadaní vhodného titulku som narazil na názov kedysi svetoznámeho songu v podaní "the barefoot pop princess of the 1960s" Sandie (sic!) Shaw.


pondelok 29. októbra 2012

Shadows of Oblivion



Zanedlho to budú dva roky čo začal cirkus. Mám teraz na mysli ten s generálnym prokurátorom. A pokračuje dodnes, momentálne sa nachádza vo fáze, keď sa po šalamúnskom vyjadrení Ústavného súdu SR dá s pravdepodobnosťou blízkou istote dá čakať, že prezident pána docenta Čentéša do funkcie nevymenuje.
Je však zaujímavé ako rýchlo a dobre dokážeme zabúdať. Veľmi podobný, ba dokonca oveľa drastickejší prístup prezentovala onehdá aj premiérka, pani Radičová. Voľbe Dobroslava Trnku chcela zabrániť za každú cenu. Doslova vlastným telom, veď do banku prihodila svoju funkciu.
Čo sa síce zdá byť principiálnym prístupom, no po porovnaní hodnotu funkcie generálneho prokurátora s hodnotou postu hlavy exekutívy zistíme, že to bola obyčajná sprostosť.
Gašparovič to má jednoduchšie, žiadne stávky na svoju funkciu uzatvárať nemusí. Stačí, keď vystúpi v parlamente s emotívnym slohovým cvičením na tému "Ako babráci generálneho prokurátora volili a nezvolili".

nedeľa 28. októbra 2012

Let It Snow! Let It Snow! Let It Snow!


Nemám takú veľkú radosť ako snehuliaci chystajúci sa na jesennú migráciu zo studených krajín do iných studených krajín. Nemám prezuté auto do zimných pneumatík, nemám nakúpené drevo na kúrenie v krbe, nemám zazimované polievanie v záhrade.
Docent Iľko mohol so snežením ešte nejaký ten mesiac počkať. Takto sme nútení hľadať útechu v pesničkovej klasike.




piatok 26. októbra 2012

Cocks


Dvaja kohúti na jednom smetisku nerobili nikdy dobrotu. Jednoducho je to tak, nemajú znášanlivosť v náture. A názorne to potvrdil i pokus zaradiť pána poslanca Hlinu medzi nezávislých poslancov. On totiž chce byť ešte nezávislejší a na odchod využije každú zámienku. I to, že ho pán Matovič označí za čuráka.
Pritom všetci dobre vieme ešte z čias, keď pán poslanec Matovič použil ten istý výraz na Kaliňáka, že je to bežný konverzačný výraz používaný v Trnave a jej blízkom okolí. Vieme dobre i to, že Hlina avizoval odchod už v auguste, dávno pred oným označením.


štvrtok 25. októbra 2012

Niekto na hrad!


Máme tu prvého oficiálneho prezidentského kandidáta. Pán Kiska, Dobrý Exanjel, vyšiel s farbou von. Zjavne nezvládol ten  úžasný tlak, ktorý naňho vyvíjali ľudia z okolia a pod ťarchou uvedomenia si zodpovednosti za nich sa rozhodol kandidovať.

Tak to chodí. Prezidentskí kandidáti nekandidujú prakticky nikdy z vlastnej vôle. Vždy je to len a len súhra okolností a dôvera ľudí v nich vložená, ktorá ich vyštve z pokojného pastoráleho života do nečasu prezidentských volieb. Do hektiky zháňania volebných financií a nehygienického prostredia volebnej špiny.
Pánu Kiskovi sa však nečudujem. On týmto zdanlivo priskorým oznámením svojej prezidentskej kandidatúry iba rešpektuje triviálne spoločenské zákony, ktoré tvrdia, že človek neprezentovaný dostatočne dlhú dobu médiami je človekom mŕtvym. A ako taký je nielen nezvoliteľný, ale dokonca priam nevoliteľný.
Z toho titulu by sme mu snáď mohli odpustiť aj drobný švindlík s predplateným predvolebným prieskumom. Predpokladať totiž, že meno pána Kisku - čo by aj akým filantropom bol - je známe cca osemnástim percentám Slovákov je predsa len príliš za vlasy pritiahnuté.

streda 24. októbra 2012

O Červenej Čiapočke - Cesta späť


Kde bolo, tam bolo, geografické ani časové súradnice presne nepoznáme, ale kdesi sa to určite prihodilo.

Vlk vyliezol zo studne. S počudovaním si obzrel hrubé stehy, ktorými mu ktosi zašil dutinu brušnú. A keďže ani pobyt v studni, ani neumelo vykonané chirurgické zákroky spravidla nepridávajú na telesnej a duševnej pohode, tak sa nečudujme, že zaliezol do neďalekého domčeka, zaľahol do rozostlanej postieľky a zaspal.
Mal však vlčisko v celej tejto lapálii neuveriteľné šťastie. Situáciu spoza bučka monitoroval ekologicky uvedomelý horár spoločne s Karkulkou a jej babičkou. Ktorá bola z nejasných dôvodov nahá. Respektíve keby sme veľmi chceli, tak dôvod nahoty vydedukujeme z toho, že babička bola chudobná a ako taká neoplývala množstvom šatstva. Pritom vlk mal na sebe navlečené niečo, čo sa až priveľmi podobalo na nočnú košeľu vhodnú pre staršie dámy. Ale neodbočujme.
Bolo im všetkým jasné, že bez akútnej pomoci je s predátorom koniec. Po šičkách sa prikradli do domčeka, horár si overil, že vlk popri hlbokom chrápaní aj hlboko spí a zasiahol. Rozpáral neodborne zašitú ranu na vlčej dutine brušnej a s hrôzou zistil, že celoročne chránenému zvieraťu do nej ktosi brutálne napchal kamene!
Nezaváhal ekologicky uvedomelý horár ani na sekundu, veď svoje priority už dávno stihol sám sebe exaktne definovať.
Uprednostnil chráneného živočícha, uchopil okolostojacu Karkulku i s jej babičkou a vyplnil nimi priestor po vyňatých kameňoch. Potom ranu nejakým nepublikovaným spôsobom zacelil a keďže na jeho pomocnú ruku čakali aj iné zvieratká v hlbokej hore, tak považoval svoju úlohu za skončenú a porúčal sa.

Po krátkom čase sa vlk prebral. Žalúdok mal stále ťažký a tak si uľavil tým, že vydávil Karkulku. Tú nijako zvlášť nerozhádzala okolnosť, že strávila príjemnú hodinku vo vlčom brušku, ba ani samotný proces vydávenia ju nevzrušil.
Chvíľku sa s vlkom pobavili o veľkosti jeho niektorých, predovšetkým senzorických orgánov, Karkulka si zbalila do košíčka koláče od babičky, kdesi vyhrabala a následne zhabala i fľašku vína, slušne pozdravila a pobrala sa tahet.

Vydávenie Karkulky prinieslo vlkovi iba krátkodobú úľavu. Či chcel, či nechcel - musel konštatovať, že jedno dávenie nestačí a že i stará mama musí von. A aj išla.
Vlk evidentne pookrial, vrátil babke jej nočnú košeľu a zmizol do lesa. Tak rýchlo, ako s dalo, aby unikol babkinmu nevyberanému slovníku aj jej metle. 
Síce ho trochu trápil hlad, ale oproti predchádzajúcemu súženiu to bola pohodička. Dokonca sa mu podarilo ešte aj dohoniť Karkulku, pokecali chvíľku o rôznych spoločenských témach a definitívne sa rozlúčili.
Karkulka dorazila domov, odovzdala materi koláče od babky. Pri fľaši vína chvíľu váhala, ale nakoniec odovzdala i tú a košíček odložila do špajzy.
Potom zazvonil zvonec a príbehu bez pointy bol náhle koniec...


Surrealistická verzia Červenej Čiapočky bola inšpirovaná touto výzvou:
http://slizova.blog.sme.sk/c/311282/Rozpravky-pre-dospelych.html

sobota 20. októbra 2012

Fiat Justitia (2)


Pán poslanec Beblaý sa onehdá dosť zhurta obul do pána Harabína. Že vraj odkiaľ má svoj byt v Octopuse a že ako k nemu prišiel a že či náhodou nezneužil svoje postavenie pri jeho kúpe. Pán predseda Najvyššieho súdu sa bránil, bránil a zdá sa, že sa aj úspešne ubránil. Už som svojho času spomenul, že pán Beblavý zrejme zahryzol do takého tvrdého orecha, ktorý rozlúsnuť nedokáže:

No a keďže sranda málokedy chodí osamote, tak je tu kontra zo strany pána Harabína:
dosť zásadným spôsobom kladie pánu Beblavému nepríjemné otázky ohľadne nahonobenia si nemalého majetku v relatívne nízkom veku.
Ej, budeže nám ešte veselo, verabože bude!


streda 17. októbra 2012

Simply The Best


Jednotná línia je stanovená: s kandidátom na prezidenta sa netreba príliš babrať, netreba od neho čakať ani požadovať nič veľmi konkrétne. Stačí, ak porazí vo voľbách Róberta Fica. Aspoň tak prezentujú hlavnú požiadavku na svojho jednotného kandidáta pravicové strany.
Niektorí však vedia svoje a chechtajú sa do rukáva. Pretože spoločný kandidát pravicových strán sa podľa našich zvyklostí zvykne po početných intenzívnych rokovaniach (teda hádkach) transformovať do X kandidátov, pričom X sa rovná počtu zaangažovaných pravicových strán.

http://www.sme.sk/c/6567789/beblavy-kandidata-na-prezidenta-maju-ukazat-primarky.html

Text below the image:

1. Right-wing politicians have agreed on a joint presidential candidate.
2. Regardless of the name, regardless of origin, regardless of education.
3. The point is only this: to be able to defeat in the election of Robert Fico.
4. Will not be be necessary feed them because the mission fulfill immediately
 after the election and as unnecessary will immediately be able to go wherever he wants.

štvrtok 11. októbra 2012

Year After


Slogan o tom, ako sa dvíha moc voľne pohodená na ulici, sme počuli už viackrát.
Dnes sme si pripomenuli i druhú stranu tej istej mince. Veď moc pohodená na ulici sa tam predsa nejakým spôsobom  musela dostať. 
Práve pred rokom sme boli svedkami toho, ako sa také čosi môže v praktickom živote stať.

streda 10. októbra 2012

Human Brains Show


Búrka v pohári vody. Alebo možno búrka v kúsku Dunaja pod Inchebou. Proti výstave ľudských tiel preparovaných do didaktickej podoby protestuje kadekto.

Protestuje katolícka cirkev. Lebo ľudské telo je dielo Božie a jeho verejná prezentácia je hriešna. Zabúda sa  pritom na to, že odjakživa sa v rôznych kostoloch hrdia relikviami, ktoré predstavujú pozostatky svätých. A s mimoriadnou obľubou ich v čase veľkých cirkevných sviatkov predvádzajú verejnosti. 

Protestujú ľudskoprávni aktivisti. Pretože by vraj mohlo ísť o pozostatky čínskych disidentov protestujúcich proti tamojšiemu režimu. Nuž, aj keby to rovno bola pravda (usporiadatelia sa voči tomu rázne ohradili) tiež na niečo zabúdajú. Napríklad na to, že v našich podmienkach by im bol podobný protest vcelku na prd. Pretože naše zákony predpokladajú, že darcom orgánom je každý, kto nevyjadrí písomný nesúhlas s darcvstvom. Disident-nedisident, aktivista-pasivista, nedal si papier, máš smolu - budeš vystavený. Tiež by som sa rád aktivistov spýtal na ich postoj k fotografickej prezentácii ľudských tiel tých, ktorí boli umučení v Osvienčime, zabití v Kambodži, Rwande, alebo na mnohých iných miestach našej útulnej planéty.

Protestujú aj ľudia so slabšími žalúdkami. Chápem, že nie každý dokáže bez problémov pozorovať porcované ľudské telo. Ale návšteva onej výstavy predsa nie je povinná a usporiadatelia na túto okolnosť návštevníkov vopred výrazným spôsobom upozorňujú. Okrem toho podobné "výstavy" sú úplne bežné v kabinetoch univerzít zaoberajúcich sa biológiou ľudského tela, anatómiou a humánnou medicínou. Tiež ich kedysi zakazovali, ale od čias doktora Jesenia sme už hádam predsa len o kúsok pokročili.

Možno by stálo za úvahu najskôr usporiadať výstavu, ktorá sa špeciálne venuje ľudskému mozgu a jeho bezporuchovému chodu.


utorok 9. októbra 2012

Kill`em All (5)


Odžubali mačky vtáčky. Tak sa na Pereši ľudovo hovorí tomu, čo Norika Mojsejová vykonala bombasticky ohlasovanej strane Daniela Lipšica.
Z Novy sa stal razom Nov, o etike sa baviť nebudeme a Norika zasa plní titulnú stránku Nového Času. Mission completed.
Ukazuje sa, že Lipšicovi ani zďaleka nestačí 14 rokov v politike na to, aby sa neocitol v pozícii školáčika, s ktorým veľmi škaredo vybabrali. A s ktorým dokonca vybabrala osoba, o ktorej mentálnych schopnostiach nemá pravicový volič (vraj s vysokou prevahou intelektu nad zvyškom sveta) privysokú mienku.
Môj súkromný epitaf tejto tragickej udalosti:
checheche!


Predchádzajúce časti seriálu Kill`em All:



nedeľa 7. októbra 2012

Bombastic


Summit Priateľov Kohézie.
Úžasný názov, ktorá múdra hlava ho dokázala vymyslieť?
Podstatné je, že sa konal v Bratislave, zúčastnilo sa ho 16 hláv štátov, trval len pár hodín, zúčastnení na ňom prehlásili, že chcú viac peňazí z Únie. Skoro by som zabudol, takmer ho postretla bomba. Ale chlapík, ktorý bombu telefonicky oznámil, dajako nezvládol časovú koordináciu akcie a nahlásil ju až po skončení summitu.
Amatér.
Napriek tomu sa postaral o najzaujímavejšiu udalosť celého summitu.


štvrtok 4. októbra 2012

Ako gadžovia rómske problémy riešia


Pátranie po vhodnej opozičnej téme skončilo.
Podstatná časť nedávnej vládnej koalície objavila rómsky problém. 
A nielen to, v rekordne krátkom čase objavili aj jeho riešenie!
Najskôr sa témy zmocnil Matovič a to až tak, že v spolupráci s Hlinom im po družnej hádke napadlo zakázať maternicu:

Keďže Matovič nezaváhal, tak z témy vyťažil povesť kolaboranta spolupracujúceho s Ficom. A ešte post rómskeho splnomocnenca a nárok na vypracovanie X riešení, ktoré by sa mali naozaj realizovať. S viacerými z nich je možné úspešne polemizovať, no na pozícii OĽaNO ako rómskeho experta to zatiaľ nič nemení:

Zviezť sa na vlne popularity je lákavé. SDKÚ-DS neodolala a predviedla sa na tlačovke v cigánskej osade v Plaveckom Štvrtku. Darmo sa potom chlapci zaprisahávali a bili do pŕs, že to nebola ani náhodou demonštrácia pokusu búrať chatrče:

No a aby toho nebolo dosť, tak sa pridala aj SaS. Síce už ich predchádzajúci program obsahoval 120 všakovakých riešení, ale teraz pridávajú 30 ďalších, špecificky rómskych. Podstatnú časť z nich je vraj možné aplikovať okamžite! Aká smola, že na to neprišli už v čase, keď mali ministra a štátnu tajomníčku, ktorí to mali priamo v náplni práce...
P.S.
Kvôli komplexnosti a ucelenosti informácie je potrebné dodať, že parlamentné opozičné strany nie sú jedinými subjektami, ktoré sa zrovna tu a zrovna teraz interesujú o Rómov. Zo zvyšných aktivít asi treba spomenúť pána Kotlebu a obhajobu jeho vlastníckych práv v Krásnej Hôrke:

streda 3. októbra 2012

Anthrax!


Zasa poplach s bielym práškom. A zasa veľmi konštruktívna debata o tom, či dakto urobil to, čo mal.
Ak mám byť úprimný, tak považujem za smiešne, aby sa pri každom výskyte bieleho prášku robil hysterický alarm. Tých bielych práškov, s ktorými sa denne dostávame do styku a ktoré môžu byť zneužité na to, aby boli zaslané dakomu v obálke, je totiž nespočetné množstvo.
Cukor, soľ, prach na pranie, múka. To všetko môže byť považované za nebezpečenstvo - a na základe čoho? Preto, že pred X rokmi sa v Amerike udialo niekoľko pokusov s antraxom?
Po každom šokujúcom výskyte bieleho prášku sú hasiči a záchranári stavaní do pozoru, evakuujú budovy a robia rozbory.
Mal by som jeden zlepšovací návrh. Rozšírme nenápadne v médiaách správu, že antrax nie je biely, ale že má nejakú nezvyklú farbu. Napríklad jedovatú žlto-zelenú, veď akej farby ten antrax skutočne je, to aj tak nikto netuší.. Žlto-zelenýchh práškov sa veľa nevyskytuje, čiže by bol problém so získavaním zdrojov pre šokovanie. A keby sa predsa len žlto-zelená hrozba vyskytla, tak by hneď bolo zainteresovaným jasné, že úradoval nejaký srandista.


pondelok 1. októbra 2012

Bang Bang


Úvod z Haškovho Švejka sa dnes hodí na mnohé udalosti v Česku.
Tak im skoro zabili prezidenta...
Presne v duchu švejkovských tradícií naňho pálil recesista českého typu hračkárskou pištoľkou.

Každému je jasné, že ochrankári by si mali vstúpiť do svedomia a počas poberania príspevku v nezamestnanosti pozorne sledovať inštruktážne filmy o tom, ako vykonávať svoju profesiu. Napríklad Bodyguarda s Kevinom Costnerom.
Vydarený je aj Kill Bill, hlavne pre priliehavosť ústrednej piesne. Pôvodne v podaní Nancy Sinatra:


Smútok nesmútočný


Stretli sme sa, zaspomínali sme.
Aj na Paliho Bezáka, už štyri roky tu nie je.
Nie je celkom presné napísať, že sme za ním smútili, lebo Pali bol človek, na ktorého sa so smútkom myslieť nedá. Jeho tvorivosť pri vymýšľaní lumpárničiek bola na špičkovej úrovni a keď Miro hlboko po polnoci začal vyťahovať ich spoločné zážitky, tak sme sa celkom nesmútočne rehlili.
Ale aby zostalo zachované dekórum a pieta nedostala na frak, tak aspoň čosi tváriace sa smutne a umelecky.

odpočinok večný, bezsenný
prach sme, čo obráti sa v prach
meno vytesané v kameni
živé je v našich spomienkach 

piatok 28. septembra 2012

Psycho


Dakedy dávno, za socíku blahej pamäti, bola nahota doslova symbolom slobody. Teda - ani nie tak nahota, ako skôr erotika. Z dovoleniek v slobodnom zahraničí sme si prinášali aspoň časť toho, čo sme za slobodu považovali. Erotické a pornografické časopisy. Čiastočne sa to dá ospravedlniť i tým, že na niečo finančne náročnejšie sme jaksi nemali peniažky...
Potom vypukla sloboda i u nás. A etalónmi slobody, pornočasopismi, sa začali plniť novinové stánky nielen v mestách, ale aj v tých najprťavejších dedinkách. Na zlosť babičiek navštevujúcich ranné bohoslužby, večerné, bohoslužby, nedeľné bohoslužby a všetky iné bohoslužby.
Všetkého veľa škodí a aj zákuskov sa človek preje. Tak to bolo aj s erotikou. Začali pribúdať zákazy a obmedzenia, nahé krásky na farebných obálkach sa pomaličky začali vytrácať z výkladov, aj z televízie - a nikto neprotestoval. Babičky sa dožili svojej pravdy, teda aspoň tie, ktoré sa dožili.
Prepracovali sme sa do doby, kedy sme sa s nahotou ako-tak vyrovnali. No zdá sa, že rezolútne babičky si vypestovali zdatných nasledovníkov. Až takých zdatných, že sú v parlamente a odtiaľ dokážu šíriť veľmi hlasné slová o Sodome a Gomore.
Nič by sa nemalo preháňať. Kto chce, nech sa kochá aj brutálnym pornom, no na verejnosť to nepatrí. V tom sa asi s pánmi z OĽaNO zhodneme. Pohľad na nahý prsník však ešte nikoho nezabil. A bohdá, že ani nezabije. V tom by sme sa asi mohli tiež zhodnúť.

štvrtok 27. septembra 2012

Do you want to live forever?


Vždy je to niečo za niečo. Podľa najnovších výskumov sa vraj eunuchovia dožívajú výrazne vyššieho veku. Oproti neeunuchom.


Výskum však, samozrejme, nedokáže zodpovedať všetky všetečné otázky, ktoré z tohto faktu vyplývajú.
Napríklad načo bude taký dlhý život vôbec dobrý, keď mu chýba niečo dosť dôležité.

streda 26. septembra 2012

Windows Opening Ceremony


Dakedy sa zadarí. Ako teraz Mittovi Romneymu. U amerických prezidentov - i u tých nádejných - sme na to už akosi zvyknutí, hlavne Geoge W. Bush jr. bol v tomto smere superstar.
Sme zvyknutí i na servilných novinárov, ktorí zvyknú následne žehliť faldíky a vysvetľovať ako to vlastne autor vydareného výroku myslel. Dokonca aj jemu samotnému. Nepochopenie žartu sa ponúka tak akosi samo od seba. Ale žeby Mitt Romney naozaj srandoval, keď sa s vážnym xichtíkom pýtal na dôvody pevne uzatvorených okien v lietadlách?
Toto žiadnemu američanovi neuverím. Veď načo by vymýšľali smajlíkov, prstami naznačované úvodzovky a smiech na patričnom mieste v sitkome, keď nie na to, aby naznačili oblbnutému poslucháčovi, že to, čo momentálne hovoria je srandovné a on sa má tu a teraz chechtať?
Len na okraj: to, že u niektorého potentáta je výrokov tohto typu menej, ako je zvyčajný priemer, ešte nemusí  nutne znamenať jeho zvýšenú inteligenciu. Môže to byť len dôsledok vhodne zvolených poradcov pre boj proti blbosti.


utorok 25. septembra 2012

Psie kusy


Už je to tady! Už je na svete zoznam zakázaných aj nebezpečných psov!
Tento počin z dielne ministerstva pôdohospodárstva však nedáva dostatočné odpovede, ale namiesto toho evokuje viac zvedavých otázok, ako by bolo zdravé. Pár príkladov: 
Prečo sú na zozname plemená, ktoré nemajú medzinárodne uznaný štandard a ktoré často ani odborník nedokáže od seba rozoznať?
Prečo tam nie sú zaradené ostré plemená typu rotvajer či bullteriér? Stretnutia s československým vlčiakom patria tiež medzi tie menej populárne.
Prečo zoznam nie je podložený štatistikou? Alebo snáď dakto pozná prípad uhryznutia "sprísneným plemenom" tornjaka, moskovského strážneho psa, alebo boerboela?

Najpodstatnejšou je však otázka načo taký zoznam vôbec je, keď sa týka iba čistokrvných plemien. Kto mi zakáže chovať môjho krvilačného pitbulčoka, ak o ňom prehlásim, že matka je bastard, otec neistý a že jeho výzor pitbulla je len hračkou náhod mamky prírody? Bude mu štátny úradník robiť genetické testy?
A ak budem za nebezpečného alebo nežiadúceho považovať susedovie Dunča, ktorý sa podobá na kompilát buldozéra, žraloka, megafónu a kôpky sena, tak koho mám požiadať o jeho zaradenie do zoznamu?

Stručne a jasne: pán minister Jahnátek, pokafrali ste to. Vy i celý váš tím "odborníkov". Možno by pomohlo, keby si zodpovední sami zaobstarali vlastného psa, potom by boli aspoň trolilinku v obraze a v realite.