streda 3. októbra 2012

Anthrax!


Zasa poplach s bielym práškom. A zasa veľmi konštruktívna debata o tom, či dakto urobil to, čo mal.
Ak mám byť úprimný, tak považujem za smiešne, aby sa pri každom výskyte bieleho prášku robil hysterický alarm. Tých bielych práškov, s ktorými sa denne dostávame do styku a ktoré môžu byť zneužité na to, aby boli zaslané dakomu v obálke, je totiž nespočetné množstvo.
Cukor, soľ, prach na pranie, múka. To všetko môže byť považované za nebezpečenstvo - a na základe čoho? Preto, že pred X rokmi sa v Amerike udialo niekoľko pokusov s antraxom?
Po každom šokujúcom výskyte bieleho prášku sú hasiči a záchranári stavaní do pozoru, evakuujú budovy a robia rozbory.
Mal by som jeden zlepšovací návrh. Rozšírme nenápadne v médiaách správu, že antrax nie je biely, ale že má nejakú nezvyklú farbu. Napríklad jedovatú žlto-zelenú, veď akej farby ten antrax skutočne je, to aj tak nikto netuší.. Žlto-zelenýchh práškov sa veľa nevyskytuje, čiže by bol problém so získavaním zdrojov pre šokovanie. A keby sa predsa len žlto-zelená hrozba vyskytla, tak by hneď bolo zainteresovaným jasné, že úradoval nejaký srandista.


pondelok 1. októbra 2012

Bang Bang


Úvod z Haškovho Švejka sa dnes hodí na mnohé udalosti v Česku.
Tak im skoro zabili prezidenta...
Presne v duchu švejkovských tradícií naňho pálil recesista českého typu hračkárskou pištoľkou.

Každému je jasné, že ochrankári by si mali vstúpiť do svedomia a počas poberania príspevku v nezamestnanosti pozorne sledovať inštruktážne filmy o tom, ako vykonávať svoju profesiu. Napríklad Bodyguarda s Kevinom Costnerom.
Vydarený je aj Kill Bill, hlavne pre priliehavosť ústrednej piesne. Pôvodne v podaní Nancy Sinatra:


Smútok nesmútočný


Stretli sme sa, zaspomínali sme.
Aj na Paliho Bezáka, už štyri roky tu nie je.
Nie je celkom presné napísať, že sme za ním smútili, lebo Pali bol človek, na ktorého sa so smútkom myslieť nedá. Jeho tvorivosť pri vymýšľaní lumpárničiek bola na špičkovej úrovni a keď Miro hlboko po polnoci začal vyťahovať ich spoločné zážitky, tak sme sa celkom nesmútočne rehlili.
Ale aby zostalo zachované dekórum a pieta nedostala na frak, tak aspoň čosi tváriace sa smutne a umelecky.

odpočinok večný, bezsenný
prach sme, čo obráti sa v prach
meno vytesané v kameni
živé je v našich spomienkach 

piatok 28. septembra 2012

Psycho


Dakedy dávno, za socíku blahej pamäti, bola nahota doslova symbolom slobody. Teda - ani nie tak nahota, ako skôr erotika. Z dovoleniek v slobodnom zahraničí sme si prinášali aspoň časť toho, čo sme za slobodu považovali. Erotické a pornografické časopisy. Čiastočne sa to dá ospravedlniť i tým, že na niečo finančne náročnejšie sme jaksi nemali peniažky...
Potom vypukla sloboda i u nás. A etalónmi slobody, pornočasopismi, sa začali plniť novinové stánky nielen v mestách, ale aj v tých najprťavejších dedinkách. Na zlosť babičiek navštevujúcich ranné bohoslužby, večerné, bohoslužby, nedeľné bohoslužby a všetky iné bohoslužby.
Všetkého veľa škodí a aj zákuskov sa človek preje. Tak to bolo aj s erotikou. Začali pribúdať zákazy a obmedzenia, nahé krásky na farebných obálkach sa pomaličky začali vytrácať z výkladov, aj z televízie - a nikto neprotestoval. Babičky sa dožili svojej pravdy, teda aspoň tie, ktoré sa dožili.
Prepracovali sme sa do doby, kedy sme sa s nahotou ako-tak vyrovnali. No zdá sa, že rezolútne babičky si vypestovali zdatných nasledovníkov. Až takých zdatných, že sú v parlamente a odtiaľ dokážu šíriť veľmi hlasné slová o Sodome a Gomore.
Nič by sa nemalo preháňať. Kto chce, nech sa kochá aj brutálnym pornom, no na verejnosť to nepatrí. V tom sa asi s pánmi z OĽaNO zhodneme. Pohľad na nahý prsník však ešte nikoho nezabil. A bohdá, že ani nezabije. V tom by sme sa asi mohli tiež zhodnúť.

štvrtok 27. septembra 2012

Do you want to live forever?


Vždy je to niečo za niečo. Podľa najnovších výskumov sa vraj eunuchovia dožívajú výrazne vyššieho veku. Oproti neeunuchom.


Výskum však, samozrejme, nedokáže zodpovedať všetky všetečné otázky, ktoré z tohto faktu vyplývajú.
Napríklad načo bude taký dlhý život vôbec dobrý, keď mu chýba niečo dosť dôležité.

streda 26. septembra 2012

Windows Opening Ceremony


Dakedy sa zadarí. Ako teraz Mittovi Romneymu. U amerických prezidentov - i u tých nádejných - sme na to už akosi zvyknutí, hlavne Geoge W. Bush jr. bol v tomto smere superstar.
Sme zvyknutí i na servilných novinárov, ktorí zvyknú následne žehliť faldíky a vysvetľovať ako to vlastne autor vydareného výroku myslel. Dokonca aj jemu samotnému. Nepochopenie žartu sa ponúka tak akosi samo od seba. Ale žeby Mitt Romney naozaj srandoval, keď sa s vážnym xichtíkom pýtal na dôvody pevne uzatvorených okien v lietadlách?
Toto žiadnemu američanovi neuverím. Veď načo by vymýšľali smajlíkov, prstami naznačované úvodzovky a smiech na patričnom mieste v sitkome, keď nie na to, aby naznačili oblbnutému poslucháčovi, že to, čo momentálne hovoria je srandovné a on sa má tu a teraz chechtať?
Len na okraj: to, že u niektorého potentáta je výrokov tohto typu menej, ako je zvyčajný priemer, ešte nemusí  nutne znamenať jeho zvýšenú inteligenciu. Môže to byť len dôsledok vhodne zvolených poradcov pre boj proti blbosti.


utorok 25. septembra 2012

Psie kusy


Už je to tady! Už je na svete zoznam zakázaných aj nebezpečných psov!
Tento počin z dielne ministerstva pôdohospodárstva však nedáva dostatočné odpovede, ale namiesto toho evokuje viac zvedavých otázok, ako by bolo zdravé. Pár príkladov: 
Prečo sú na zozname plemená, ktoré nemajú medzinárodne uznaný štandard a ktoré často ani odborník nedokáže od seba rozoznať?
Prečo tam nie sú zaradené ostré plemená typu rotvajer či bullteriér? Stretnutia s československým vlčiakom patria tiež medzi tie menej populárne.
Prečo zoznam nie je podložený štatistikou? Alebo snáď dakto pozná prípad uhryznutia "sprísneným plemenom" tornjaka, moskovského strážneho psa, alebo boerboela?

Najpodstatnejšou je však otázka načo taký zoznam vôbec je, keď sa týka iba čistokrvných plemien. Kto mi zakáže chovať môjho krvilačného pitbulčoka, ak o ňom prehlásim, že matka je bastard, otec neistý a že jeho výzor pitbulla je len hračkou náhod mamky prírody? Bude mu štátny úradník robiť genetické testy?
A ak budem za nebezpečného alebo nežiadúceho považovať susedovie Dunča, ktorý sa podobá na kompilát buldozéra, žraloka, megafónu a kôpky sena, tak koho mám požiadať o jeho zaradenie do zoznamu?

Stručne a jasne: pán minister Jahnátek, pokafrali ste to. Vy i celý váš tím "odborníkov". Možno by pomohlo, keby si zodpovední sami zaobstarali vlastného psa, potom by boli aspoň trolilinku v obraze a v realite.