Pavilón opíc

Každý expert to tvrdí - náš štátik na to nemá vhodné podnebie.

No napriek tomu sa stávame rajom pre rôzne druhy primátov, ktoré by človek čakal skôr v oblastiach s tropickou, alebo aspoň subtropickou klímou.

Najskôr sme tu mali gorily. Boli síce tiché a ťažko vypátrateľné, no stratili sa, naše podnebie vraj predsa len nebolo pre ne tým najpriaznivejším. Aspoň to teda tvrdia novinári a vyšetrovatelia - že vraj už gorily nemáme. No našinca len tak ľahko neobabreš, goríl je tu stále dosť, no ukrývajú sa oveľa lepšie.

Zato sa ale začalo dariť iným primátom. Evolučne trochu menej vyspelým, no zato oveľa, oveľa hlučnejším. Láska ku zvieratkám je síce pekná vec, no aj toho najekologickejšie zameraného ochranára musí po čase nasrať, že mu denný prídel banánov od huby kradne čoraz viac drzých tvorov.

Made in Slovakia

Slovenské výrobky budú spasené, postaral sa o to svojim návrhom predovšetkým pán poslanec Matovič, no spravodlivosti zadosť musíme povedať, že sám, bez pomoci kolegov zákonodarcov, by nič nedokázal. Obchody budú musieť mať vycapený plagát, v ktorom zákazníka oboznámia so zastúpením slovenských výrobkov v ich regáloch (?), skladoch (?), či pokladniciach (?).

Nie je síce známe podiel čoho budú musieť obchody proklamovať, ale možností je veľa: môžu informovať o podiele slovenských výrobkov na finančnom obrate, o ich hmotnostnom zastúpení v skladovanej tonáži produktov, prípadne o ich kvantite. Alebo možno si budú môcť vybrať zo všetkého trochu.

Je síce otázne kto a hlavne ako skontroluje údaj o (povedzme) 69,3% zastúpení inkriminovaných výrobkov, ale nebuďme malicherní. Hlavné je, že poznáme rozmery informačného plagátu, bude to A-dvojka!

Gratulujem parlamentu. Pred vchod si bez rozpakov môže zavesiť plagát A2 s informáciou, že 86% stupidít produkovaných touto inštitúciou je slovenského pôvodu a ku zvyšným 14% sa hrdo hlásia národnostné menšiny.

P.S.

Riešim - zatiaľ neúspešne - problematiku bryndzových halušiek. Akého sú pôvodu, keď je bryndza slovenská, no s podielom nemeckého kravského mlieka, keď sú zemiaky poľské, rovnako aj soľ, a ak je slaninka z maďarského prasiatka? 

Pigs On The Wings

Smer vraj vyhadzuj z roboty. Za podpisy pod petíciu. Zaručene!

Spomienku na časy hromadného odmietania a sankcionovania Charty a Niekoľkých viet odkiaľsi vytiahla pani Magda. No a čo, že pozabudla na armádu 400 000 nezamestnaných, na študentov, dôchodcov, živnostníkov, či zamestnancov súkromných firiem, ktorých asi nikto vyhadzovať nebude?

Socialistické časy nostalgicky pripomenula i samotná predmetná pro-Čentéš petícia, ktorej pôvodný cieľ vyzbierať 100 000 podpisov sa naplnil na celých 30%, takže mohol byť ani Magdou vyhlásený viacmenej za splnený, ba za úspešný.

Hm, ko to povedať a neuraziť?

Bože, ochraňuj Lasice...

How To Become a Presidential Candidate Easily And Quickly.

Stručný návod ako sa stať prezidentským kandidátom. Názov návodu je kvôli dramatickému akcentu k dispozícii v nižších pasážach článku. Samotný návod vychádza zo špecifických podmienok Slovenskej republiky. Teoreticky síce môže fungovať aj inde, no záruka naň sa poskytuje iba na slovenskom výsostnom území.

1. Vstúpiť do politickej strany. Nie do strany hocijakej, do strany parlamentnej.
2. Rýchlo postupovať po priečkach vnútrostranníckeho kariérneho rebríčka. Nutnou podmienkou sú vyššia inteligencia, ostré lakte a silný, najlepšie plechový žalúdok.
3. Vyprofilovať sa tak na persónu, ktorá bude zaujímavá hlavne pre médiá.
4. Ako osoba mediálne zaujímavá využiť každú príležitosť na svoju mediálnu prezentáciu. Demagógia nielenže neškodí, ale naopak, je nutná!
5. Pri mediálnej prezentácii treba pôsobiť fundovane a vysoko odborne. Najlepšie v oblasti, o ktorej  sa mnoho píše, no plebs vie o nej len minimum. Trebárs makroekonomika, politológia, sociológia, alebo ústavné právo. Treba vystupovať uvážlivo, na to zaberajú dôchodkyne. Babky-demokratky-power poznal už Mečiar! A treba byť tak trošku nezávislý od materskej strany, vyvoláva to podprahovo dojem objektivity.
6. Na bodoch 1 až 5 môže kandidát pracovať ľubovoľne dlhú dobu, no s jednou podmienkou: gro prípravných činností z oných bodov musí byť ukončené v časovom intervale medzi dosiahnutím štyridsiateho roku kandidátovho veku a najbližšou voľbou prezidenta.
7. V kritickom období vypracovať názorovú platformu v rodnej strane a vyzvať sústranníkov, aby sa k nej vyjadrili. Zásadne odmietať akékoľvek tvrdenia o štiepení rodnej strany.
8. Keďže rodná strana má iné starosti ako názorové platformy, tak vyhlásiť postoj vedenia za odklon od programovej línie a následne z rodnej strany vystúpiť. Prípadne na rodnú stranu ešte trošku nakydať, ale naozaj len trošku a veľmi decentne.
9. Tým činom sa nám tu zrazu zjaví kandidát. Momentálne politicky nezávislý no napriek tomu jasne ideovo profilovaný, mediálne známy, s imidžom odborníka. Ideálny kandidát na prezidenta s obrovskou výhodou - môže s prehľadom kašľať na to, či sa na jeho podpore dohodne istá časť politického spektra alebo nie.
10. Tento bod už nie je vecne potrebný a je sem zaradený len z toho dôvodu, že podobné návody zvyknú byť koncipované ako Desatoro čohosi. Dobre to znie a je známe, že slogan predáva. V tomto prípade by teda išlo o Prezidentské Desatoro a neskromne prezradím, že jeho koncepciu už jeden kandidát úspešne napĺňa. Momentálne sa nachádza v štádiu bodu 8.

Dobrá výhovorka stojí 1600 grošov

Suma 1600 eur asi nikoho príliš nevzruší, hlavne ak nepredstavujú vašu dlžobu voči komusi. Nikoho nevzruší asi ani fakt, že spomenutú sumu ktosi použil nie celkom v súlade s tým, ako by mala byť použitá. Na vzrušenia v tomto smere máme iných majstrov a iné nominálne hodnoty. Ale ak si ten ktosi pre použitie onej zanedbateľnej sumy vymyslí nie jednu, ale dve geniálne výhovorky, tak sa oplatí venovať pozornosť i jej:

Tipos kúpil za 1600 eur župany. Až tri, kus za biednych 530 eur. A dôvod? Bol to pokus o prilákanie výhercu jackpotu! Ktorý sa príliš neunúval prísť si po vyhraté milióniky. V Tipose boli skalopevne presvedčení, že milionár nedokáže odolať lákavej značkovej návnade od samotného Ferka Mikloška a že keď si župany príde vyzdvihnúť, tak mu násilím nanútia i tie milióny.

Keďže genialita sa len zriedka vyskytuje osamote, tak Tiposu sa zadaril ešte jeden ťah: odovzdali župany novému slovenskému milionárovi tak, že nemusel ani podpísať ich prevzatie. Pretože súkromie výhercu bolo treba chrániť do tej miery, že i jeho podpis by bol riskantný!

Správa však nehovorí o tom, či bola bez podpisu odovzdaná i vyhraná suma...

Eyes Wide Shut

Pezinok vyhral bitku vo vojne o skládku... 

Aspoň to tvrdí podstatná časť tých, čo si prečítali rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Luxemburgu. Menšia časť hovorí čosi iné a mne sa zdá, že so svojim názorom zostanem osamotený.

Mňa v prvom rade zaujíma pragmatická stránka problému: kam s ním? Teda s odpadom, ktorý Pezinčania produkujú a ktorý už doma nemajú kam ukladať, keďže ich stará skládka je plná. Odpoveď je jasná - do Dubovej, veď tam majú skládku komunálneho odpadu. Dovolím si však voči tomu potichu protestovať. Pretože hlavným argumentom voči novej pezinskej skládke bola jej vzdialenosť od mesta, nejakých 400 metrov. Krásami skládky v Dubovej sa pritom môžu okoloidúci turisti kochať už zo vzdialenosti nejakých 200metrov!

Ale vážnejšie. Zabúdame, že prvotným problémom skládok nie je nejaký Kočner, Man, alebo fakt, že sa čosi udialo za Ficovej vlády.

Primárnym problémom je to, že produkujeme odpad. My samotní produkujeme odpad a mali by sme zodpovedať aj za jeho odstraňovanie. Nie sme lastovičky, ktoré svoje hniezdočká udžiavajú v čistote tak, že exkrementy mláďat jednoducho vytlačia von a hromádka tri metre pod hniezdom ich viac neinteresuje.

P.S.

Pred viacerými rokmi som mal možnosť debatovať na tému skladovania odpadov s mnohými múdrymi ľuďmi. Trúfam si ich dokonca označiť za vizionárov. Predpovedali, že zo skládok odpadov sa v relatívne blízkej budúcnosti môžu stať zaujímavé zdroje surovín. Z úložísk popolčeka ložisko vzácnych ťažkých kovov, zo skládok komunálneho odpadu krmelec pre geneticky upravené baktérie, ktoré papajú sajrajt a kakajú ropu. Tak aspoň toto prajem Dubovčanom v ich trápení s cudzím svinstvom: nech sa vám hovno na zlato premení a nech to netrvá moc dlho.

Last Train Home

Rôzne dopravné prostriedky už boli ukradnuté. Autá sú celkom bežné, lode sa kradnú najmä pri východoafrickom pobreží, únos lietadla tiež príliš nešokuje.

Ale vlak?

Vlak???

Švédska upratovačka evidentne zatúžila po zaplnení prázdneho miesta na mape odcudzených dopravných prostriedkov. Alebo sa možno len veľmi ponáhľala domov a brala dopravný prostriedok, čo bol poruke.

V každom prípade to však musela byť žena znalá veci, lebo nabúrať vlakom do domu sa len tak hocikomu nezadarí. Asi sa až tak veľmi náhlila, že brala zákruty šmykom. Ktovie.

Buďme radi, že riziko únosu vlaku upratovačkou je u nás výrazne nižšie ako vo Švédsku, prakticky nulové. Na vlastné oči sa totiž každý vie presvedčiť, že výskyt upratovačiek v našich vlakoch je raritou.