piatok 31. augusta 2012

Ну, погоди! Again...


Keď som vo včerajšom článku použil ako titulok zvolanie Nu pogodi! (teda po našom No počkaj, zajac!), tak mi ani len nenapadlo, že dnes sa k nemu budem opätovne vracať.
Príčinou návratu je ochrana mravnosti mládeže. Fakt. Oni totiž v Rusku chcú zakázať vlka z toho socialistického animovaného seriálu. Nie tak, že kompletne zakázať, len trolinku scenzúrovať scény, v ktorých vlk holduje nikotínu. Proti gustu žiadny dišputát, no netuším ako dosiahnuť, aby boli rebjáta ochránené aj pred pohľadom na normálneho živého fajčiara, akého môžu bežne vidieť na ľubovoľnej ulici ruských górodov a derevní.
Proti návykovým látkam treba bojovať. Ale až tak nemilosrdne, že siahneme na zlatý fond detskej televíznej tvorby? Skúsme domyslieť do dôsledkov čo by to mohlo znamenať: 
Pepek Námorník alias Popeye Sailor bude kompletne odpísaný, v tejto súvislosti je možno priliehavejší výraz odfajčený. Je totiž necenzúrovateľný, veď fajku cmúľa vždy a všade. Okrem toho je otázna korektnosť jeho reklamy na špenát, keďže bájne množstvo železa v ňom obsiahnuté už bolo uvedené a pravú mieru.
Detskí priaznivci Červenej Čiapočky zosmutnejú. Likvidáciu vlka by mohli ortodoxní enviromentalisti tiež považovať za nevhodný návod do života pre naše ratolesti. A ak to zoberieme do dôsledkov, tak to isté by sa mohlo týkať i odhlavovaniu x-hlavých drakov, sú to všetko výnimoční a riedko sa vyskytujúci jedinci, ktorí si bezosporu zasluhujú ochranu ako ohrozený druh.
Deti však celkom smutné nemusia byť. Zákaz brutálnych likvidačných zákrokov v animákoch typu Tom a Jerry zatiaľ nehrozí ani náhodou. Iba ak by si niektorý z aktérov popri utĺkaní oponenta panvicou len tak mimochodom zapálil cigaretku.


štvrtok 30. augusta 2012

Ну, погоди!


Sprezidentieva sa. Zo dňa na deň čoraz viac.
A zo strany neučesanej a neupratanej pravice čoraz častejšie zaznievajú hlasy o kandidátoch, aj keď až na nejaké drobné výnimky nikto nespomína konkrétne mená.
Volanie SDKÚ-DS dokonca i v tejto mizérii vyznieva zúfalo. Veď si len otvorene povedzme: čo je to za výzva, ktorá nevyzýva ku zvoleniu vlastného kandidáta, dokonca nepomenovaného, ale k nezvoleniu toho druhého, kakaného, a doteraz tiež nepomenovaného?
Ak máme zvážiť reálnosť úspechu takejto výzvy, tak by sa veľmi dobre dala prirovnať k titulku, ktorý som  ukradol zo známeho sovietskeho animovaného seriálu. Tam mal vlk tiež plno silných rečí, no skutek utek. Vlastne zajac utek - a väšinou pritom stihol aj vlčí zadok nakopať...


Na podobnú prezidentskú nôtu:

streda 29. augusta 2012

SNP


Povstali sme. Nie celkom my, ale naši dedovia a pradedovia. Dnes to po 68 rokoch oslavujeme.
Je čo oslavovať, aj keď ja osobne nemám rád oslavy, ktoré sú dôsledkom ľubovoľného počtu mŕtvych ľudí. 
 Povstanie sa týkalo vážnych vecí. No, ako to už býva, nedotiahne to ďaleko ten, kto si nedokáže zažartovať aj z vážnych vecí, dokonca i z tých, ktoré sa týkajú jeho samotného.
Rozprával mi starý otec o svojej účasti v SNP. Po mobilizácii narukoval do Serede, čo bola dosť smutná okolnosť. V Seredi boli ženisti, ktorí stavali mosty, z čoho vyplývalo, že majú blízko k vode. A z tej mal starý otec panický strach, keďže nevedel plávať. Jeho presvedčenie o tom, že sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste sa utvrdilo hneď na druhý deň, keď pri nácviku budovania akéhosi mostného piliera spadol z člna do Váhu, voda ho odniesla z dohľadu spolubojovníkov a vyhodila na breh. Čo považoval za znamenie osudu, vykašľal sa na vojsko a pobral sa pekne-krásne domov. Nikto ho nepodozrieval z dezercie, keďže ho považovali za utopeného.
Ťažko povedať, či tým prišlo povstanie o jedného hrdinu, alebo o jeden hrob naviac, v každom prípade však starý otec prežil dlhý a plodný život vyplnený prácou, ktorej, na rozdiel od prác ženistických, rozumel a vedel ju robiť.
A nejaké poučenie z povstania pre dnešok? Je obsiahnuté už v úvodnej fotoilustrácii...

utorok 28. augusta 2012

Stop!


Šetriť by sa malo. Bez debaty a bez diskusie. Ale ako každá, aj tá najjasnejšia a najjednoduchšia vec má svoje háčiky. Teda aj šetrenie.
Úspory, ktoré navrhuje pán poslanec Kadúc, sú háčikmi prešpikované. Navrhuje takú jednoduchú vec, akou je rušenie značky stoj, daj prednosť v jazde na výjazdoch z benzínových čerpačiek. Neviem síce prečo iba od benzínok, ale nevadí, veď každý nejako musí začínať. Úspory by mali predstavovať takmer 47 000 eur ročne. Toto je vcelku jasné, logika nepustí: zrušíme - ušetríme.

A teraz k háčikom:
Najpodstatnejšie však asi bude to, že neušetríme takmer nič, pretože peniaze za inštalované značky sme už dávnejšie zaplatili a ich obnova po mnohých a mnohých rokoch fungovania stojí iba zlomok z uvažovanej ceny.
Pán poslanec Kadúc pritom zabudol odrátať od usporených peniažkov náklady na demontáž dopravného značenia, ktorá asi nebude len za pánbohzaplať. Nebral do úvahy ani to, že v rozpočte niektorého z diaľničných úsekov tendrovaných pánom exministrom Figeľom sa vyskytli dopravné značky za cenu 12 eur. V úsporách pána Kadúca asi figuruje niektorý Ficov dodávateľ dopravného značenia, lebo predpokladá cenu za značku na úrovni nekresťanských 80 eur. 
To by boli háčiky priamych úspor. Ďalšie háčiky, snáď až háky, sú zabodnuté do bezpečnosti cestnej premávky. Usporíme snáď niečo, ak bude nižší počet dopravných značiek príčinou viacerých dopravných nehôd? Oplatí sa tá úspora ak bude cenou za ňu trebárs jeden ľudský život? Ja by som povedal, že nie, ale netreba ma brať vážne, nie som poslanec.

Pán poslanec Kadúc patrí medzi Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Jeho návrh ho však ani zďaleka nekvalifikuje ako obyčajného. Zato je však o to viac nezávislým, predovšetkým od súdnosti a zdravého rozumu.


pondelok 27. augusta 2012

Reštavrácia


Keď dvaja robia to isté, tak to naozaj môže dopadnúť rovnako. Alebo aspoň dosť podobne.
Reštaurátorka fresky v kostolíku dedinky Borja to určite myslela rovnako úprimne ako Mr.Bean pri oprave portrétu Whistlerovej matky.
Výsledok bol síce veľmi podobný, no vo svojich dôsledkoch predsa len trošičku inakší. Vďaka nadaniu postaršej insitnej umelkyne si severošpanielska obec užila svojich pár dní svetovej slávy, kdežto Whistlerovo dielo bolo potrebné pred podobnou publicitou ochraňovať.


nedeľa 26. augusta 2012

OMG, They Killed Kenny!


Je ťažké nájsť k peripetiám okolo nášho zákonníka práce lepší prímer, akým je Kenny McCormick, postavička z kultového seriálu South Park.
Nositeľ všetkých príkorí, ktorý zomiera stovkami brutálnych smrtí aby nimi vyvolal oprávnené rozhorčenia a vulgarity zosielané na hlavy vrahov. Je zaujímavé, že do pozície bastardov sa striedavo dostávajú prakticky všetci účinkujúci... Kenny však v nasledujúcej časti zasa nejako nedefinovane ožíva a je znovu pripravený drsným spôsobom zísť z tohto sveta. Aj keď v posledných častiach to tiež už asi nezniesol a zjavoval sa len ako duch...
Teraz však možno bude mať Kenny na chvíľu pokoj. Možno sa konečne naplní jedna z mnohých kultových hlášok, ktoré sprevádzajú jeho skon:
Sleep well sweet child, The Lord holds thee now!


štvrtok 23. augusta 2012

Sleep Well


Po smrti Paľa Demitru plakalo celé Slovensko.
Preto je pre mňa úplne nepochopiteľné, ako sa na ňom stále dokážu nechutným spôsobom priživovať nielen bulvárne, ale aj tie médiá, ktoré sa označujú za prepytujem mienkotvorné.
Vraj sa stratil Paľov otec. Chýbal doma jeden deň a bola z toho slovenská senzácia, ba dokonca správu o jeho zmiznutí priniesli i české médiá.
Ak si nebudem všímať fakt, že pán Demitra mal tesne pred narodeninami a eventualita, že to mohol trošku prehnať s kamarátskymi posedeniami je z toho pohľadu celkom logická, tak sa spýtam: čo okrem príbuzenstva s tragicky zosnulou legendou nášho hokeja bolo dôvodom celoslovenského hysterického pátrania po pánovi Demitrovi?

Prosím ťa, Paľo, nestraš tých tupých novinárov. Nechaj ich tak, debilov, aj keď ti stále pchajú rypáky do rodiny. Bol si síce vždy plný emócií, ale hystéria a pomstychtivosť medzi tvojimi emóciami chýbali.
Odočívaj v pokoji, Paľo. Na to, aby sme si ťa pamätali, nepotrebujeme žiadne stupídne senzácie.