Sociálne transformácie sú úžasná vec, hlavne ak majú výrazný politický podtón. A ak je politický podtón nielen podtónom, ale priam tónom, a pribrnkne sa k nemu na národnú strunu, tak to už je len zážitok!
Jeden takýto proces môžeme sledovať v priamom prenose, je ním premena SMK zo Strany maďarskej koalície na Stranu maďarskej komunity.
Hm, jedno slovíčko, je tam toho...
Nie je to len o jednom slovíčku. Pripomeňme si genézu SMK. Na počiatku bolo Spolužitie, ktoré deklarovalo, že ee, že nie je len o Maďaroch, ale aj o iných menšinách. A bolo aj Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, ktoré deklarovalo, že nie je o tom, žeby Pánboh bol Maďar. Vytvorili koalíciu a uspeli vo voľbách. Potom vzali do spolku aj Maďarskú občiansku stranu, u ktorej sa síce už v názve bilo národné s občianskym, ale to vraj bola len náhoda.
Kde sa vzala, tu sa vzala, bola tu zrazu SMK. Strana maďarskej koalície. Pestrá zmes spolužitia národov, kresťanstva a občianskeho princípu. Pestrosť sa stratila, zmenila sa na zmes nedefinovateľnej farby, just jak tá detská plastelína....
A dnes je to zasa inak. Z tej šedej hmoty chce dakto vydolovať odtiene. Navonok sa síce nezmení nič, dokonca aj skratka zostane tá istá. Len zo širokej palety, ktoré na čas zanikli v šedej fádnosti, sa zasa vylúpli farby.
Škoda však, že sú len tri: piros, fehér, zöld.
