pondelok 29. októbra 2012

Shadows of Oblivion



Zanedlho to budú dva roky čo začal cirkus. Mám teraz na mysli ten s generálnym prokurátorom. A pokračuje dodnes, momentálne sa nachádza vo fáze, keď sa po šalamúnskom vyjadrení Ústavného súdu SR dá s pravdepodobnosťou blízkou istote dá čakať, že prezident pána docenta Čentéša do funkcie nevymenuje.
Je však zaujímavé ako rýchlo a dobre dokážeme zabúdať. Veľmi podobný, ba dokonca oveľa drastickejší prístup prezentovala onehdá aj premiérka, pani Radičová. Voľbe Dobroslava Trnku chcela zabrániť za každú cenu. Doslova vlastným telom, veď do banku prihodila svoju funkciu.
Čo sa síce zdá byť principiálnym prístupom, no po porovnaní hodnotu funkcie generálneho prokurátora s hodnotou postu hlavy exekutívy zistíme, že to bola obyčajná sprostosť.
Gašparovič to má jednoduchšie, žiadne stávky na svoju funkciu uzatvárať nemusí. Stačí, keď vystúpi v parlamente s emotívnym slohovým cvičením na tému "Ako babráci generálneho prokurátora volili a nezvolili".

nedeľa 28. októbra 2012

Let It Snow! Let It Snow! Let It Snow!


Nemám takú veľkú radosť ako snehuliaci chystajúci sa na jesennú migráciu zo studených krajín do iných studených krajín. Nemám prezuté auto do zimných pneumatík, nemám nakúpené drevo na kúrenie v krbe, nemám zazimované polievanie v záhrade.
Docent Iľko mohol so snežením ešte nejaký ten mesiac počkať. Takto sme nútení hľadať útechu v pesničkovej klasike.




piatok 26. októbra 2012

Cocks


Dvaja kohúti na jednom smetisku nerobili nikdy dobrotu. Jednoducho je to tak, nemajú znášanlivosť v náture. A názorne to potvrdil i pokus zaradiť pána poslanca Hlinu medzi nezávislých poslancov. On totiž chce byť ešte nezávislejší a na odchod využije každú zámienku. I to, že ho pán Matovič označí za čuráka.
Pritom všetci dobre vieme ešte z čias, keď pán poslanec Matovič použil ten istý výraz na Kaliňáka, že je to bežný konverzačný výraz používaný v Trnave a jej blízkom okolí. Vieme dobre i to, že Hlina avizoval odchod už v auguste, dávno pred oným označením.


štvrtok 25. októbra 2012

Niekto na hrad!


Máme tu prvého oficiálneho prezidentského kandidáta. Pán Kiska, Dobrý Exanjel, vyšiel s farbou von. Zjavne nezvládol ten  úžasný tlak, ktorý naňho vyvíjali ľudia z okolia a pod ťarchou uvedomenia si zodpovednosti za nich sa rozhodol kandidovať.

Tak to chodí. Prezidentskí kandidáti nekandidujú prakticky nikdy z vlastnej vôle. Vždy je to len a len súhra okolností a dôvera ľudí v nich vložená, ktorá ich vyštve z pokojného pastoráleho života do nečasu prezidentských volieb. Do hektiky zháňania volebných financií a nehygienického prostredia volebnej špiny.
Pánu Kiskovi sa však nečudujem. On týmto zdanlivo priskorým oznámením svojej prezidentskej kandidatúry iba rešpektuje triviálne spoločenské zákony, ktoré tvrdia, že človek neprezentovaný dostatočne dlhú dobu médiami je človekom mŕtvym. A ako taký je nielen nezvoliteľný, ale dokonca priam nevoliteľný.
Z toho titulu by sme mu snáď mohli odpustiť aj drobný švindlík s predplateným predvolebným prieskumom. Predpokladať totiž, že meno pána Kisku - čo by aj akým filantropom bol - je známe cca osemnástim percentám Slovákov je predsa len príliš za vlasy pritiahnuté.

streda 24. októbra 2012

O Červenej Čiapočke - Cesta späť


Kde bolo, tam bolo, geografické ani časové súradnice presne nepoznáme, ale kdesi sa to určite prihodilo.

Vlk vyliezol zo studne. S počudovaním si obzrel hrubé stehy, ktorými mu ktosi zašil dutinu brušnú. A keďže ani pobyt v studni, ani neumelo vykonané chirurgické zákroky spravidla nepridávajú na telesnej a duševnej pohode, tak sa nečudujme, že zaliezol do neďalekého domčeka, zaľahol do rozostlanej postieľky a zaspal.
Mal však vlčisko v celej tejto lapálii neuveriteľné šťastie. Situáciu spoza bučka monitoroval ekologicky uvedomelý horár spoločne s Karkulkou a jej babičkou. Ktorá bola z nejasných dôvodov nahá. Respektíve keby sme veľmi chceli, tak dôvod nahoty vydedukujeme z toho, že babička bola chudobná a ako taká neoplývala množstvom šatstva. Pritom vlk mal na sebe navlečené niečo, čo sa až priveľmi podobalo na nočnú košeľu vhodnú pre staršie dámy. Ale neodbočujme.
Bolo im všetkým jasné, že bez akútnej pomoci je s predátorom koniec. Po šičkách sa prikradli do domčeka, horár si overil, že vlk popri hlbokom chrápaní aj hlboko spí a zasiahol. Rozpáral neodborne zašitú ranu na vlčej dutine brušnej a s hrôzou zistil, že celoročne chránenému zvieraťu do nej ktosi brutálne napchal kamene!
Nezaváhal ekologicky uvedomelý horár ani na sekundu, veď svoje priority už dávno stihol sám sebe exaktne definovať.
Uprednostnil chráneného živočícha, uchopil okolostojacu Karkulku i s jej babičkou a vyplnil nimi priestor po vyňatých kameňoch. Potom ranu nejakým nepublikovaným spôsobom zacelil a keďže na jeho pomocnú ruku čakali aj iné zvieratká v hlbokej hore, tak považoval svoju úlohu za skončenú a porúčal sa.

Po krátkom čase sa vlk prebral. Žalúdok mal stále ťažký a tak si uľavil tým, že vydávil Karkulku. Tú nijako zvlášť nerozhádzala okolnosť, že strávila príjemnú hodinku vo vlčom brušku, ba ani samotný proces vydávenia ju nevzrušil.
Chvíľku sa s vlkom pobavili o veľkosti jeho niektorých, predovšetkým senzorických orgánov, Karkulka si zbalila do košíčka koláče od babičky, kdesi vyhrabala a následne zhabala i fľašku vína, slušne pozdravila a pobrala sa tahet.

Vydávenie Karkulky prinieslo vlkovi iba krátkodobú úľavu. Či chcel, či nechcel - musel konštatovať, že jedno dávenie nestačí a že i stará mama musí von. A aj išla.
Vlk evidentne pookrial, vrátil babke jej nočnú košeľu a zmizol do lesa. Tak rýchlo, ako s dalo, aby unikol babkinmu nevyberanému slovníku aj jej metle. 
Síce ho trochu trápil hlad, ale oproti predchádzajúcemu súženiu to bola pohodička. Dokonca sa mu podarilo ešte aj dohoniť Karkulku, pokecali chvíľku o rôznych spoločenských témach a definitívne sa rozlúčili.
Karkulka dorazila domov, odovzdala materi koláče od babky. Pri fľaši vína chvíľu váhala, ale nakoniec odovzdala i tú a košíček odložila do špajzy.
Potom zazvonil zvonec a príbehu bez pointy bol náhle koniec...


Surrealistická verzia Červenej Čiapočky bola inšpirovaná touto výzvou:
http://slizova.blog.sme.sk/c/311282/Rozpravky-pre-dospelych.html

sobota 20. októbra 2012

Fiat Justitia (2)


Pán poslanec Beblaý sa onehdá dosť zhurta obul do pána Harabína. Že vraj odkiaľ má svoj byt v Octopuse a že ako k nemu prišiel a že či náhodou nezneužil svoje postavenie pri jeho kúpe. Pán predseda Najvyššieho súdu sa bránil, bránil a zdá sa, že sa aj úspešne ubránil. Už som svojho času spomenul, že pán Beblavý zrejme zahryzol do takého tvrdého orecha, ktorý rozlúsnuť nedokáže:

No a keďže sranda málokedy chodí osamote, tak je tu kontra zo strany pána Harabína:
dosť zásadným spôsobom kladie pánu Beblavému nepríjemné otázky ohľadne nahonobenia si nemalého majetku v relatívne nízkom veku.
Ej, budeže nám ešte veselo, verabože bude!


streda 17. októbra 2012

Simply The Best


Jednotná línia je stanovená: s kandidátom na prezidenta sa netreba príliš babrať, netreba od neho čakať ani požadovať nič veľmi konkrétne. Stačí, ak porazí vo voľbách Róberta Fica. Aspoň tak prezentujú hlavnú požiadavku na svojho jednotného kandidáta pravicové strany.
Niektorí však vedia svoje a chechtajú sa do rukáva. Pretože spoločný kandidát pravicových strán sa podľa našich zvyklostí zvykne po početných intenzívnych rokovaniach (teda hádkach) transformovať do X kandidátov, pričom X sa rovná počtu zaangažovaných pravicových strán.

http://www.sme.sk/c/6567789/beblavy-kandidata-na-prezidenta-maju-ukazat-primarky.html

Text below the image:

1. Right-wing politicians have agreed on a joint presidential candidate.
2. Regardless of the name, regardless of origin, regardless of education.
3. The point is only this: to be able to defeat in the election of Robert Fico.
4. Will not be be necessary feed them because the mission fulfill immediately
 after the election and as unnecessary will immediately be able to go wherever he wants.