Majstrovstvá sveta v hokeji skončili, no ja mám hokej stále. A možno nielen ja.
Cirkus okolo vojenských špiónov totiž nabral také otáčky, že človek nestíha sledovať.
Hra sa prelieva z jednej strany na druhú, strieľa sa ostošesť. Nejaký ten majetok sa vraj vytuneloval, niekto to bonzol a ktosi mal kvôli tomu podať alebo nepodať trestné oznámenie. Niektorí ministri a exministri o tom mali vedieť alebo nevedieť. Ďalší ktosi mal vypracovať o tom správu, alebo aj dve správy, aby nebolo náhodným okoloidúcim jasné who is who. A tá správa sa potom nesmela kvôli nezákonnosti zverejniť a musela sa skartovať, aj keď nie je potom celkom jasné načo sa vôbec robila, aj keď zlé jazyky hovoria, že sa použila na čosi celkom iné ako bol takticko-strategický zámer. Ale o tom zámere sa tiež s určitosťou nevie, či dáky vôbec bol.
No našťastie alebo nanešťastie sa správa asi neskartovala až tak kompletne, lebo koluje medzi novinármi a dokonca sa prihlásil aj jej autor. Aj keď ani to nie je celkom isté, lebo nevie, či je autorom tej správy, tej druhej správy, alebo niečoho celkom iného.
Skrátka čumím sťa puk.
Nevadí!
Načo máme vedieť celkom všetko? Stačí keď budeme povzbudzovať chlapcov v dresoch tej správnej, nášmu srdcu blízkej farby. A keď bude dakto povzbudzovať tých druhých, tak mu dáme po papuli. Potom bože určite dá ten víťazný gól.
Slovenskóóó! Slovenskóóó! Heja, heja, heja Slovensko!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára