pondelok 7. mája 2012

My Name is Nobody


Je zaujímavé, ako sa ľudia, čo si len toť nedávno tak zakladali na svojom mocnom vplyve, zrazu túžia stať malými, nepatrnými a takmer neviditeľnými. Je tu istá paralela s pištoľníkmi zo spaghetti westernov - pištoľník prichádza odnikiaľ, obdivovaný plebsom vykoná, čo vykonať má a odchádza v ústrety zapadajúcemu slnku.
Dúfajme, že tí naši pištoľníci len tak ľahko neodídu. Že minimálne niekoľko rokov zotrvajú v našej blízkosti, v zariadeniach, kde na nich nebude pršať, kde budú mať pravidelnú teplú stravu a istotu, že im nikto zvonka neublíži. A my budeme mať tiež istotu, že ani oni nikomu neublížia. 
Ach, keby tak všetko končilo happyendom podobným tomu zo spaghetti westernov...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára