pondelok 29. októbra 2012

Shadows of Oblivion



Zanedlho to budú dva roky čo začal cirkus. Mám teraz na mysli ten s generálnym prokurátorom. A pokračuje dodnes, momentálne sa nachádza vo fáze, keď sa po šalamúnskom vyjadrení Ústavného súdu SR dá s pravdepodobnosťou blízkou istote dá čakať, že prezident pána docenta Čentéša do funkcie nevymenuje.
Je však zaujímavé ako rýchlo a dobre dokážeme zabúdať. Veľmi podobný, ba dokonca oveľa drastickejší prístup prezentovala onehdá aj premiérka, pani Radičová. Voľbe Dobroslava Trnku chcela zabrániť za každú cenu. Doslova vlastným telom, veď do banku prihodila svoju funkciu.
Čo sa síce zdá byť principiálnym prístupom, no po porovnaní hodnotu funkcie generálneho prokurátora s hodnotou postu hlavy exekutívy zistíme, že to bola obyčajná sprostosť.
Gašparovič to má jednoduchšie, žiadne stávky na svoju funkciu uzatvárať nemusí. Stačí, keď vystúpi v parlamente s emotívnym slohovým cvičením na tému "Ako babráci generálneho prokurátora volili a nezvolili".

nedeľa 28. októbra 2012

Let It Snow! Let It Snow! Let It Snow!


Nemám takú veľkú radosť ako snehuliaci chystajúci sa na jesennú migráciu zo studených krajín do iných studených krajín. Nemám prezuté auto do zimných pneumatík, nemám nakúpené drevo na kúrenie v krbe, nemám zazimované polievanie v záhrade.
Docent Iľko mohol so snežením ešte nejaký ten mesiac počkať. Takto sme nútení hľadať útechu v pesničkovej klasike.




piatok 26. októbra 2012

Cocks


Dvaja kohúti na jednom smetisku nerobili nikdy dobrotu. Jednoducho je to tak, nemajú znášanlivosť v náture. A názorne to potvrdil i pokus zaradiť pána poslanca Hlinu medzi nezávislých poslancov. On totiž chce byť ešte nezávislejší a na odchod využije každú zámienku. I to, že ho pán Matovič označí za čuráka.
Pritom všetci dobre vieme ešte z čias, keď pán poslanec Matovič použil ten istý výraz na Kaliňáka, že je to bežný konverzačný výraz používaný v Trnave a jej blízkom okolí. Vieme dobre i to, že Hlina avizoval odchod už v auguste, dávno pred oným označením.


štvrtok 25. októbra 2012

Niekto na hrad!


Máme tu prvého oficiálneho prezidentského kandidáta. Pán Kiska, Dobrý Exanjel, vyšiel s farbou von. Zjavne nezvládol ten  úžasný tlak, ktorý naňho vyvíjali ľudia z okolia a pod ťarchou uvedomenia si zodpovednosti za nich sa rozhodol kandidovať.

Tak to chodí. Prezidentskí kandidáti nekandidujú prakticky nikdy z vlastnej vôle. Vždy je to len a len súhra okolností a dôvera ľudí v nich vložená, ktorá ich vyštve z pokojného pastoráleho života do nečasu prezidentských volieb. Do hektiky zháňania volebných financií a nehygienického prostredia volebnej špiny.
Pánu Kiskovi sa však nečudujem. On týmto zdanlivo priskorým oznámením svojej prezidentskej kandidatúry iba rešpektuje triviálne spoločenské zákony, ktoré tvrdia, že človek neprezentovaný dostatočne dlhú dobu médiami je človekom mŕtvym. A ako taký je nielen nezvoliteľný, ale dokonca priam nevoliteľný.
Z toho titulu by sme mu snáď mohli odpustiť aj drobný švindlík s predplateným predvolebným prieskumom. Predpokladať totiž, že meno pána Kisku - čo by aj akým filantropom bol - je známe cca osemnástim percentám Slovákov je predsa len príliš za vlasy pritiahnuté.

streda 24. októbra 2012

O Červenej Čiapočke - Cesta späť


Kde bolo, tam bolo, geografické ani časové súradnice presne nepoznáme, ale kdesi sa to určite prihodilo.

Vlk vyliezol zo studne. S počudovaním si obzrel hrubé stehy, ktorými mu ktosi zašil dutinu brušnú. A keďže ani pobyt v studni, ani neumelo vykonané chirurgické zákroky spravidla nepridávajú na telesnej a duševnej pohode, tak sa nečudujme, že zaliezol do neďalekého domčeka, zaľahol do rozostlanej postieľky a zaspal.
Mal však vlčisko v celej tejto lapálii neuveriteľné šťastie. Situáciu spoza bučka monitoroval ekologicky uvedomelý horár spoločne s Karkulkou a jej babičkou. Ktorá bola z nejasných dôvodov nahá. Respektíve keby sme veľmi chceli, tak dôvod nahoty vydedukujeme z toho, že babička bola chudobná a ako taká neoplývala množstvom šatstva. Pritom vlk mal na sebe navlečené niečo, čo sa až priveľmi podobalo na nočnú košeľu vhodnú pre staršie dámy. Ale neodbočujme.
Bolo im všetkým jasné, že bez akútnej pomoci je s predátorom koniec. Po šičkách sa prikradli do domčeka, horár si overil, že vlk popri hlbokom chrápaní aj hlboko spí a zasiahol. Rozpáral neodborne zašitú ranu na vlčej dutine brušnej a s hrôzou zistil, že celoročne chránenému zvieraťu do nej ktosi brutálne napchal kamene!
Nezaváhal ekologicky uvedomelý horár ani na sekundu, veď svoje priority už dávno stihol sám sebe exaktne definovať.
Uprednostnil chráneného živočícha, uchopil okolostojacu Karkulku i s jej babičkou a vyplnil nimi priestor po vyňatých kameňoch. Potom ranu nejakým nepublikovaným spôsobom zacelil a keďže na jeho pomocnú ruku čakali aj iné zvieratká v hlbokej hore, tak považoval svoju úlohu za skončenú a porúčal sa.

Po krátkom čase sa vlk prebral. Žalúdok mal stále ťažký a tak si uľavil tým, že vydávil Karkulku. Tú nijako zvlášť nerozhádzala okolnosť, že strávila príjemnú hodinku vo vlčom brušku, ba ani samotný proces vydávenia ju nevzrušil.
Chvíľku sa s vlkom pobavili o veľkosti jeho niektorých, predovšetkým senzorických orgánov, Karkulka si zbalila do košíčka koláče od babičky, kdesi vyhrabala a následne zhabala i fľašku vína, slušne pozdravila a pobrala sa tahet.

Vydávenie Karkulky prinieslo vlkovi iba krátkodobú úľavu. Či chcel, či nechcel - musel konštatovať, že jedno dávenie nestačí a že i stará mama musí von. A aj išla.
Vlk evidentne pookrial, vrátil babke jej nočnú košeľu a zmizol do lesa. Tak rýchlo, ako s dalo, aby unikol babkinmu nevyberanému slovníku aj jej metle. 
Síce ho trochu trápil hlad, ale oproti predchádzajúcemu súženiu to bola pohodička. Dokonca sa mu podarilo ešte aj dohoniť Karkulku, pokecali chvíľku o rôznych spoločenských témach a definitívne sa rozlúčili.
Karkulka dorazila domov, odovzdala materi koláče od babky. Pri fľaši vína chvíľu váhala, ale nakoniec odovzdala i tú a košíček odložila do špajzy.
Potom zazvonil zvonec a príbehu bez pointy bol náhle koniec...


Surrealistická verzia Červenej Čiapočky bola inšpirovaná touto výzvou:
http://slizova.blog.sme.sk/c/311282/Rozpravky-pre-dospelych.html

sobota 20. októbra 2012

Fiat Justitia (2)


Pán poslanec Beblaý sa onehdá dosť zhurta obul do pána Harabína. Že vraj odkiaľ má svoj byt v Octopuse a že ako k nemu prišiel a že či náhodou nezneužil svoje postavenie pri jeho kúpe. Pán predseda Najvyššieho súdu sa bránil, bránil a zdá sa, že sa aj úspešne ubránil. Už som svojho času spomenul, že pán Beblavý zrejme zahryzol do takého tvrdého orecha, ktorý rozlúsnuť nedokáže:

No a keďže sranda málokedy chodí osamote, tak je tu kontra zo strany pána Harabína:
dosť zásadným spôsobom kladie pánu Beblavému nepríjemné otázky ohľadne nahonobenia si nemalého majetku v relatívne nízkom veku.
Ej, budeže nám ešte veselo, verabože bude!


streda 17. októbra 2012

Simply The Best


Jednotná línia je stanovená: s kandidátom na prezidenta sa netreba príliš babrať, netreba od neho čakať ani požadovať nič veľmi konkrétne. Stačí, ak porazí vo voľbách Róberta Fica. Aspoň tak prezentujú hlavnú požiadavku na svojho jednotného kandidáta pravicové strany.
Niektorí však vedia svoje a chechtajú sa do rukáva. Pretože spoločný kandidát pravicových strán sa podľa našich zvyklostí zvykne po početných intenzívnych rokovaniach (teda hádkach) transformovať do X kandidátov, pričom X sa rovná počtu zaangažovaných pravicových strán.

http://www.sme.sk/c/6567789/beblavy-kandidata-na-prezidenta-maju-ukazat-primarky.html

Text below the image:

1. Right-wing politicians have agreed on a joint presidential candidate.
2. Regardless of the name, regardless of origin, regardless of education.
3. The point is only this: to be able to defeat in the election of Robert Fico.
4. Will not be be necessary feed them because the mission fulfill immediately
 after the election and as unnecessary will immediately be able to go wherever he wants.

štvrtok 11. októbra 2012

Year After


Slogan o tom, ako sa dvíha moc voľne pohodená na ulici, sme počuli už viackrát.
Dnes sme si pripomenuli i druhú stranu tej istej mince. Veď moc pohodená na ulici sa tam predsa nejakým spôsobom  musela dostať. 
Práve pred rokom sme boli svedkami toho, ako sa také čosi môže v praktickom živote stať.

streda 10. októbra 2012

Human Brains Show


Búrka v pohári vody. Alebo možno búrka v kúsku Dunaja pod Inchebou. Proti výstave ľudských tiel preparovaných do didaktickej podoby protestuje kadekto.

Protestuje katolícka cirkev. Lebo ľudské telo je dielo Božie a jeho verejná prezentácia je hriešna. Zabúda sa  pritom na to, že odjakživa sa v rôznych kostoloch hrdia relikviami, ktoré predstavujú pozostatky svätých. A s mimoriadnou obľubou ich v čase veľkých cirkevných sviatkov predvádzajú verejnosti. 

Protestujú ľudskoprávni aktivisti. Pretože by vraj mohlo ísť o pozostatky čínskych disidentov protestujúcich proti tamojšiemu režimu. Nuž, aj keby to rovno bola pravda (usporiadatelia sa voči tomu rázne ohradili) tiež na niečo zabúdajú. Napríklad na to, že v našich podmienkach by im bol podobný protest vcelku na prd. Pretože naše zákony predpokladajú, že darcom orgánom je každý, kto nevyjadrí písomný nesúhlas s darcvstvom. Disident-nedisident, aktivista-pasivista, nedal si papier, máš smolu - budeš vystavený. Tiež by som sa rád aktivistov spýtal na ich postoj k fotografickej prezentácii ľudských tiel tých, ktorí boli umučení v Osvienčime, zabití v Kambodži, Rwande, alebo na mnohých iných miestach našej útulnej planéty.

Protestujú aj ľudia so slabšími žalúdkami. Chápem, že nie každý dokáže bez problémov pozorovať porcované ľudské telo. Ale návšteva onej výstavy predsa nie je povinná a usporiadatelia na túto okolnosť návštevníkov vopred výrazným spôsobom upozorňujú. Okrem toho podobné "výstavy" sú úplne bežné v kabinetoch univerzít zaoberajúcich sa biológiou ľudského tela, anatómiou a humánnou medicínou. Tiež ich kedysi zakazovali, ale od čias doktora Jesenia sme už hádam predsa len o kúsok pokročili.

Možno by stálo za úvahu najskôr usporiadať výstavu, ktorá sa špeciálne venuje ľudskému mozgu a jeho bezporuchovému chodu.


utorok 9. októbra 2012

Kill`em All (5)


Odžubali mačky vtáčky. Tak sa na Pereši ľudovo hovorí tomu, čo Norika Mojsejová vykonala bombasticky ohlasovanej strane Daniela Lipšica.
Z Novy sa stal razom Nov, o etike sa baviť nebudeme a Norika zasa plní titulnú stránku Nového Času. Mission completed.
Ukazuje sa, že Lipšicovi ani zďaleka nestačí 14 rokov v politike na to, aby sa neocitol v pozícii školáčika, s ktorým veľmi škaredo vybabrali. A s ktorým dokonca vybabrala osoba, o ktorej mentálnych schopnostiach nemá pravicový volič (vraj s vysokou prevahou intelektu nad zvyškom sveta) privysokú mienku.
Môj súkromný epitaf tejto tragickej udalosti:
checheche!


Predchádzajúce časti seriálu Kill`em All:



nedeľa 7. októbra 2012

Bombastic


Summit Priateľov Kohézie.
Úžasný názov, ktorá múdra hlava ho dokázala vymyslieť?
Podstatné je, že sa konal v Bratislave, zúčastnilo sa ho 16 hláv štátov, trval len pár hodín, zúčastnení na ňom prehlásili, že chcú viac peňazí z Únie. Skoro by som zabudol, takmer ho postretla bomba. Ale chlapík, ktorý bombu telefonicky oznámil, dajako nezvládol časovú koordináciu akcie a nahlásil ju až po skončení summitu.
Amatér.
Napriek tomu sa postaral o najzaujímavejšiu udalosť celého summitu.


štvrtok 4. októbra 2012

Ako gadžovia rómske problémy riešia


Pátranie po vhodnej opozičnej téme skončilo.
Podstatná časť nedávnej vládnej koalície objavila rómsky problém. 
A nielen to, v rekordne krátkom čase objavili aj jeho riešenie!
Najskôr sa témy zmocnil Matovič a to až tak, že v spolupráci s Hlinom im po družnej hádke napadlo zakázať maternicu:

Keďže Matovič nezaváhal, tak z témy vyťažil povesť kolaboranta spolupracujúceho s Ficom. A ešte post rómskeho splnomocnenca a nárok na vypracovanie X riešení, ktoré by sa mali naozaj realizovať. S viacerými z nich je možné úspešne polemizovať, no na pozícii OĽaNO ako rómskeho experta to zatiaľ nič nemení:

Zviezť sa na vlne popularity je lákavé. SDKÚ-DS neodolala a predviedla sa na tlačovke v cigánskej osade v Plaveckom Štvrtku. Darmo sa potom chlapci zaprisahávali a bili do pŕs, že to nebola ani náhodou demonštrácia pokusu búrať chatrče:

No a aby toho nebolo dosť, tak sa pridala aj SaS. Síce už ich predchádzajúci program obsahoval 120 všakovakých riešení, ale teraz pridávajú 30 ďalších, špecificky rómskych. Podstatnú časť z nich je vraj možné aplikovať okamžite! Aká smola, že na to neprišli už v čase, keď mali ministra a štátnu tajomníčku, ktorí to mali priamo v náplni práce...
P.S.
Kvôli komplexnosti a ucelenosti informácie je potrebné dodať, že parlamentné opozičné strany nie sú jedinými subjektami, ktoré sa zrovna tu a zrovna teraz interesujú o Rómov. Zo zvyšných aktivít asi treba spomenúť pána Kotlebu a obhajobu jeho vlastníckych práv v Krásnej Hôrke:

streda 3. októbra 2012

Anthrax!


Zasa poplach s bielym práškom. A zasa veľmi konštruktívna debata o tom, či dakto urobil to, čo mal.
Ak mám byť úprimný, tak považujem za smiešne, aby sa pri každom výskyte bieleho prášku robil hysterický alarm. Tých bielych práškov, s ktorými sa denne dostávame do styku a ktoré môžu byť zneužité na to, aby boli zaslané dakomu v obálke, je totiž nespočetné množstvo.
Cukor, soľ, prach na pranie, múka. To všetko môže byť považované za nebezpečenstvo - a na základe čoho? Preto, že pred X rokmi sa v Amerike udialo niekoľko pokusov s antraxom?
Po každom šokujúcom výskyte bieleho prášku sú hasiči a záchranári stavaní do pozoru, evakuujú budovy a robia rozbory.
Mal by som jeden zlepšovací návrh. Rozšírme nenápadne v médiaách správu, že antrax nie je biely, ale že má nejakú nezvyklú farbu. Napríklad jedovatú žlto-zelenú, veď akej farby ten antrax skutočne je, to aj tak nikto netuší.. Žlto-zelenýchh práškov sa veľa nevyskytuje, čiže by bol problém so získavaním zdrojov pre šokovanie. A keby sa predsa len žlto-zelená hrozba vyskytla, tak by hneď bolo zainteresovaným jasné, že úradoval nejaký srandista.


pondelok 1. októbra 2012

Bang Bang


Úvod z Haškovho Švejka sa dnes hodí na mnohé udalosti v Česku.
Tak im skoro zabili prezidenta...
Presne v duchu švejkovských tradícií naňho pálil recesista českého typu hračkárskou pištoľkou.

Každému je jasné, že ochrankári by si mali vstúpiť do svedomia a počas poberania príspevku v nezamestnanosti pozorne sledovať inštruktážne filmy o tom, ako vykonávať svoju profesiu. Napríklad Bodyguarda s Kevinom Costnerom.
Vydarený je aj Kill Bill, hlavne pre priliehavosť ústrednej piesne. Pôvodne v podaní Nancy Sinatra:


Smútok nesmútočný


Stretli sme sa, zaspomínali sme.
Aj na Paliho Bezáka, už štyri roky tu nie je.
Nie je celkom presné napísať, že sme za ním smútili, lebo Pali bol človek, na ktorého sa so smútkom myslieť nedá. Jeho tvorivosť pri vymýšľaní lumpárničiek bola na špičkovej úrovni a keď Miro hlboko po polnoci začal vyťahovať ich spoločné zážitky, tak sme sa celkom nesmútočne rehlili.
Ale aby zostalo zachované dekórum a pieta nedostala na frak, tak aspoň čosi tváriace sa smutne a umelecky.

odpočinok večný, bezsenný
prach sme, čo obráti sa v prach
meno vytesané v kameni
živé je v našich spomienkach