Ozýva sa zúfalé volanie: Ivetka, vráť sa nám!
A kto to tak volá? No kto? Nuž, samotná jej materská, alebo lepšie povedané macošská, strana. Dakto sa chytil za nos a náhle pobadal, že na výrobu potrebných preferencií pre SDKÚ-DS jaksi nemá vhodných ľudí.
O riadiacich a líderských schopnostiach pani Radičovej nemám žiadne ilúzie. Svoje schopnosti pre riadenie exekutívy názorne predviedla v čase, keď teoreticky stála na čele vlády. A to tým štýlom, že prakticky vládli Dzurinda s Miklošom.
Prezidentská stolička je však predsa len iné kafe. V tom úrade sa netreba nijako zvlášť trhať, ani sa jedovať s dvadsiatimi intrigánskymi ministrami.
Stačí REPREZENTOVAŤ. A povedzme si pravdu natvrdo, na to netreba byť žiadnym lúmenom. Aj keď je bez debaty, že určité predpoklady mať treba.
Treba byť mediálne známou osobou, treba mať charizmu, treba byť za dobrého a troška toho mučeníctva dokáže veci pomôcť priam neuveriteľne. Pani profesorka Radičová všetko toto zvláda ľavou zadnou.
Jedna kontraindikácia tu ale predsa len je - pani expremiérka sa niekoľkokrát zaprisahala, že do politiky už nevkročí ani náhodou. V našej politike sme však zvyknutí na kadečo a aj prísahy krvou podpisované musíme brať s primeraným nadhľadom. Cena politika sa totiž zvyšuje priamo úmerne s počtom modlitieb k nemu vymodlených. Politik-ikona si je toho vedomý a veľmi dobre vie, že niečo za niečo, že si bude môcť klásť podmienky.
Dva skalpy nepopulárnych exspolustranníkov, ktorí politikovi-ikone onehdá tak strašne krivdili, by sa na opasku politika-ikony vynímali úžasne. A nepochybne by mu pridali na charizme, popularite i na šanciach uspieť v prezidentskom zápolení.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára