Kde bolo, tam bolo, geografické ani časové súradnice presne nepoznáme, ale kdesi sa to určite prihodilo.
Vlk vyliezol zo studne. S počudovaním si obzrel hrubé stehy, ktorými mu ktosi zašil dutinu brušnú. A keďže ani pobyt v studni, ani neumelo vykonané chirurgické zákroky spravidla nepridávajú na telesnej a duševnej pohode, tak sa nečudujme, že zaliezol do neďalekého domčeka, zaľahol do rozostlanej postieľky a zaspal.
Mal však vlčisko v celej tejto lapálii neuveriteľné šťastie. Situáciu spoza bučka monitoroval ekologicky uvedomelý horár spoločne s Karkulkou a jej babičkou. Ktorá bola z nejasných dôvodov nahá. Respektíve keby sme veľmi chceli, tak dôvod nahoty vydedukujeme z toho, že babička bola chudobná a ako taká neoplývala množstvom šatstva. Pritom vlk mal na sebe navlečené niečo, čo sa až priveľmi podobalo na nočnú košeľu vhodnú pre staršie dámy. Ale neodbočujme.
Bolo im všetkým jasné, že bez akútnej pomoci je s predátorom koniec. Po šičkách sa prikradli do domčeka, horár si overil, že vlk popri hlbokom chrápaní aj hlboko spí a zasiahol. Rozpáral neodborne zašitú ranu na vlčej dutine brušnej a s hrôzou zistil, že celoročne chránenému zvieraťu do nej ktosi brutálne napchal kamene!
Nezaváhal ekologicky uvedomelý horár ani na sekundu, veď svoje priority už dávno stihol sám sebe exaktne definovať.
Uprednostnil chráneného živočícha, uchopil okolostojacu Karkulku i s jej babičkou a vyplnil nimi priestor po vyňatých kameňoch. Potom ranu nejakým nepublikovaným spôsobom zacelil a keďže na jeho pomocnú ruku čakali aj iné zvieratká v hlbokej hore, tak považoval svoju úlohu za skončenú a porúčal sa.
Po krátkom čase sa vlk prebral. Žalúdok mal stále ťažký a tak si uľavil tým, že vydávil Karkulku. Tú nijako zvlášť nerozhádzala okolnosť, že strávila príjemnú hodinku vo vlčom brušku, ba ani samotný proces vydávenia ju nevzrušil.
Chvíľku sa s vlkom pobavili o veľkosti jeho niektorých, predovšetkým senzorických orgánov, Karkulka si zbalila do košíčka koláče od babičky, kdesi vyhrabala a následne zhabala i fľašku vína, slušne pozdravila a pobrala sa tahet.
Vydávenie Karkulky prinieslo vlkovi iba krátkodobú úľavu. Či chcel, či nechcel - musel konštatovať, že jedno dávenie nestačí a že i stará mama musí von. A aj išla.
Vlk evidentne pookrial, vrátil babke jej nočnú košeľu a zmizol do lesa. Tak rýchlo, ako s dalo, aby unikol babkinmu nevyberanému slovníku aj jej metle.
Síce ho trochu trápil hlad, ale oproti predchádzajúcemu súženiu to bola pohodička. Dokonca sa mu podarilo ešte aj dohoniť Karkulku, pokecali chvíľku o rôznych spoločenských témach a definitívne sa rozlúčili.
Karkulka dorazila domov, odovzdala materi koláče od babky. Pri fľaši vína chvíľu váhala, ale nakoniec odovzdala i tú a košíček odložila do špajzy.
Potom zazvonil zvonec a príbehu bez pointy bol náhle koniec...
Surrealistická verzia Červenej Čiapočky bola inšpirovaná touto výzvou:
http://slizova.blog.sme.sk/c/311282/Rozpravky-pre-dospelych.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára