Aspoň to tvrdí podstatná časť tých, čo si prečítali rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Luxemburgu. Menšia časť hovorí čosi iné a mne sa zdá, že so svojim názorom zostanem osamotený.
Mňa v prvom rade zaujíma pragmatická stránka problému: kam s ním? Teda s odpadom, ktorý Pezinčania produkujú a ktorý už doma nemajú kam ukladať, keďže ich stará skládka je plná. Odpoveď je jasná - do Dubovej, veď tam majú skládku komunálneho odpadu. Dovolím si však voči tomu potichu protestovať. Pretože hlavným argumentom voči novej pezinskej skládke bola jej vzdialenosť od mesta, nejakých 400 metrov. Krásami skládky v Dubovej sa pritom môžu okoloidúci turisti kochať už zo vzdialenosti nejakých 200metrov!
Ale vážnejšie. Zabúdame, že prvotným problémom skládok nie je nejaký Kočner, Man, alebo fakt, že sa čosi udialo za Ficovej vlády.
Primárnym problémom je to, že produkujeme odpad. My samotní produkujeme odpad a mali by sme zodpovedať aj za jeho odstraňovanie. Nie sme lastovičky, ktoré svoje hniezdočká udžiavajú v čistote tak, že exkrementy mláďat jednoducho vytlačia von a hromádka tri metre pod hniezdom ich viac neinteresuje.
P.S.
Pred viacerými rokmi som mal možnosť debatovať na tému skladovania odpadov s mnohými múdrymi ľuďmi. Trúfam si ich dokonca označiť za vizionárov. Predpovedali, že zo skládok odpadov sa v relatívne blízkej budúcnosti môžu stať zaujímavé zdroje surovín. Z úložísk popolčeka ložisko vzácnych ťažkých kovov, zo skládok komunálneho odpadu krmelec pre geneticky upravené baktérie, ktoré papajú sajrajt a kakajú ropu. Tak aspoň toto prajem Dubovčanom v ich trápení s cudzím svinstvom: nech sa vám hovno na zlato premení a nech to netrvá moc dlho.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára