Má to štyri nohy a jednu ruku, čo je to? Pitbull sa vracia domov z detského ihriska...
Podobný morbídny humor nás však zvykne prejsť (aspoň niektorých a aspoň na chvíľku), keď sa dozvieme, že tento vtip je takpovediac zo života.
A hľadajú sa riešenia. Najľahšie je, samozrejme, ZAKÁZAŤ. Chov plemien, ktoré administratívnym zásahom označíme za bojové. To, že tým zlikvidujeme niekoľko psích rás, ergo živočíšnch druhov, už zaujímavé nie je. Zaujímavé nie je asi ani to, že aj po zákaze a prípadnej likvidácii "bojových plemien" stále zostane nejaký ten pes, ktorý bude zo zachovaných psích rás najagilnejší, najagresívnejší. Najbojovnejší. Zakážeme pitbulla, staffordshira, argentínsku dogu, mastifa, rotveilera? Čo spravíme s vlčiakom? Čo s čuvačom? OK, zakážme aj tých. Ale ak niekoľko špekulantov zistí, že dostatočne agresívnymi sa po patričnom výcviku javia byť aj poľovnícke psy typu foxteriér a slovenský kopov, prípadne že aj z pudlíka sa dá vychovať celkom ostrý havo, tak čo potom?
Zostane najlepším priateľom človeka výlučne čivava, ratlík a jorkširáčik vo veľkosti toy?
Nie, tadiaľto cesta nevedie. Toto nie je o psoch, ale o ich majiteľoch, o ich zodpovednosti. Kým si človek neuvedomí, že kúpou psa sa zároveň zaväzuje starať sa oňho a zodpovedať za to, čo z neho on sám vychová, dovtedy síce môžeme zakazovať, kastrovať a likvidovať, ale k pozitívnemu výsledku sa nedopracujeme ani len náhodou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára