Zajtra to vypukne, zajtra sa vyroja články o šesťdesiatom ôsmom. Budem preto prefíkaný a ten svoj uverejním už dnes. Ale nič historické, ani hysterické. Len spomienky vyložene subjektívneho rázu.
V auguste šesťdesiateho ôsmeho som bol dieťaťom takmer desaťročným, školopovinným, tráviacim zvyškok prázdnin v pionierskom tábore. A vôbec sa mi tam nepáčilo! Z toho dôvodu som sebecky priam uvítal, že nás prepadli Rusi a starostliví rodičia ma spolu s bratom okamžite prepravili do rodného hniezda.
Čo už také decko vie...
Priznávam i to, že som si okupáciu užíval i po návrate domov. Toľko srandy odrazu! Všade veľmi zaujímavé tanky, všade plno vojska, u nás maďarského. Ulice boli takmer okamžite vyzdobené nápismi. Od úplne všedných typu "SSSR=SS", cez rozšírené rýmovačky "Dubček - Svoboda, záchrana národa!" a zvolania "Lenin, zobuď sa, Brežnev sa zbláznil!", až po také, na ktorých sa ľudová tvorivosť vybúrila naplno. Dokonca prebiehali i neoficiálne súťaže kto objaví väčšiu srandu. Mojim osobným favoritom bol neumelý obrázok sliepky zavesenej na šibenici doplnený sloganom: Radšej som si život vzala, jak by Rusom vajcá srala! Nevydržal však veľmi dlho, podľahol cestnej premávke, lebo bol vytvorený na asfaltovom trjuholníku križovatky medzi Topoľčanmi a Továrníkmi...
Na webe sa mi podarilo z nápisov vtedajšej doby nájsť len málo. Aj to prevažne české. Nevadí. Pár z tých hesiel prežilo až dodnes. Naozaj, fyzicky to prežili! Kúsok od nás som objavil, že na múre spod viacerých náterov stále preráža vápnom namaľovaná šibenica so skratkovito naznačeným obesencom. Nápis tiež nevyniká mimoriadnou invenciou: Dubčekovi borovičku, Brežnevovi šibeničku!
Ale veď ani zo sakrálnych malieb sa nezachovajú vždy len tie najlepšie...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára