Zjavilo sa majstrovské dielo. Teda - nezjavilo sa len tak, keďže je to majstrovské dielo, tak ho nejaký majster stvoril, vyrobil, vytvoril, kreoval. Niekedy sa dá povedať aj že ho spáchal, ale tento nie až taký okrajový prípad ponechajme momentálne bokom.
Takže majstrovské dielo, v našom konkrétnom prípade klavír, koncertné krídlo. Ako o také sa oň treba starať, chovať ho ako v bavlnke, hýčkať. Vytvoriť mu primeranú klímu, ani teplo, ani chladno, ani sucho ani vlhko. A vystaviť ho stresujúcemu vplyvu kadejakých dotykov, výparov, nedajbože výpotkov či výprdkov? Ani náhodou!
Treba ho opatrovať v upokojujúcom tichu a šere, pod prikrývkou z ušľachtilých tkanín, ďaleko od svetského ruchu.
Každému drzáňovi, ktorý by sa nebodaj domáhal hry na ňom, treba rázne klepnúť po prstoch. Veď zmysel majstrovského diela je predsa v samotnej jeho existencii, nie v prízemnom dôvode, pre ktorý bolo formálne vytvorené...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára