Dakedy sa zadarí. Ako teraz Mittovi Romneymu. U amerických prezidentov - i u tých nádejných - sme na to už akosi zvyknutí, hlavne Geoge W. Bush jr. bol v tomto smere superstar.
Sme zvyknutí i na servilných novinárov, ktorí zvyknú následne žehliť faldíky a vysvetľovať ako to vlastne autor vydareného výroku myslel. Dokonca aj jemu samotnému. Nepochopenie žartu sa ponúka tak akosi samo od seba. Ale žeby Mitt Romney naozaj srandoval, keď sa s vážnym xichtíkom pýtal na dôvody pevne uzatvorených okien v lietadlách?
Toto žiadnemu američanovi neuverím. Veď načo by vymýšľali smajlíkov, prstami naznačované úvodzovky a smiech na patričnom mieste v sitkome, keď nie na to, aby naznačili oblbnutému poslucháčovi, že to, čo momentálne hovoria je srandovné a on sa má tu a teraz chechtať?
Len na okraj: to, že u niektorého potentáta je výrokov tohto typu menej, ako je zvyčajný priemer, ešte nemusí nutne znamenať jeho zvýšenú inteligenciu. Môže to byť len dôsledok vhodne zvolených poradcov pre boj proti blbosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára