Niektoré vojny sa nedajú vyhrať. Napriek tomu, že ich aktéri sú v jednotlivých sólo bitkách úspešní. Pochopil to i pán premiér Fico.
Tisíckrát môže od novinárov vysúdiť náhradu škody za kadejaké morálne či osobnostné ujmy. Oveľa väčšiu ujmu mu však spôsobí už samotná okolnosť, že o ňom čosi fuj-fuj uverejnia.
Trebárs nejaká bezchrbicová karikatúra? Kto by si ju pamätal, keby sa Fico so Shootym dodnes nesúdil? A novinári si samozrejme nenechajú ujsť príležitosť, aby ju nepripomenuli vždy, keď sa naskytne príležitosť.
Keď politika vytrvalo sleduje skupinka novinárov, tak je to podobné prípadu, keď sa za pútnikom na púšti sformuje svorka hyen. Nemusí to ešte znamenať nič konkrétne, ale pútnik i politik musia dávať sakramentský pozor, aby sa nepotkli a nestali sa tým pádom súčasťou potravinového reaťazca.
S hyenami sa však dá vyjsť i po dobrom. Sú to predsa len psovité šelmy, dokážu kadečo pochopiť. Že pútnik nemusí byť zdrojom potravy ako taký, ale že môže mať aj nejaké zásoby, ktoré dokážu naplniť hyenie bruško. Že môže trebárs čosi uloviť a zvyšky z lovu hyenám ponechať. A aj to, že ak sa trochu viac zblížia, tak sa sa hyeny môžu dočkať i relatívne priateľského poškrabkania za uškom.
Podmienka však je, že hyeny si silnejšie uhryznutia ponechajú pre niekoho iného.
Vyzerá to tak, že podobný spôsob interaktivity je možné aplikovať aj na novinárov...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára